Dobrodružstvo s Polly

10. kapitola

Skontrolovala som poštovú schránku a ostala sklamaná. Moja lekárska zložka od domácej doktorky stále nedorazila. Potrebovala som ju, aby som sa mohla nahlásiť na prehliadky tu. Hádam na to pani Berylová nezabudla.

Volali sme spolu minulý víkend a tá prosba ju zaskočila. Klamstvo o pravdepodobnom zápale močových ciest ju ale znova upokojilo a ochotne súhlasila s pomocou. Polly som na nos zavesila rovnakú lož. Nevedela som, ako jej to oznámiť ani po týždni vymýšľania dojímavých prejavov. Preto som sa nakoniec rozhodla, že sa to dozvie až po prvom ultrazvuku priamo s hmotným dôkazom skutočnosti.

Zamierila som do kuchyne naservírovať si raňajky. Podvedome som si dlaňou pohladkala bruško. Dieťatko sa na povrchu zatiaľ neprejavilo, ale vo vnútri robilo peknú šarapatu. Lamont sa o mňa staral, ako vedel. Hneď po vstrebaní novinky utekal do lekárne a kúpil ďalšie testy iných značiek, aby sme mali istotu. Výsledky boli bez výnimky pozitívne.

Tehotenstvo mi doposiaľ dávalo poriadne zabrať. Denne som kľačala nad záchodovou misou a ďakovala súkromnej kúpeľni za opateru. Lamont sa ku mne do postele vplazil každú noc. Objímal ma po náročnom dni a šepkal drobcovi na dobrú noc. Nedokázala som sa vtedy na neho vynadívať, hoci som často práve pri tom zaspávala. Bol starostlivý, snaživý a pozorný. Nebola by som schopná ho od dieťaťa odtrhnúť. Viditeľne sa na rolu rodiča tešil a mňa tešilo to poznanie.

Pre vajcia na cibuli som musela zostať na moment za rohom. Pokúšala som sa kontrolovať žalúdok. Prekvapil ma Lamontov podráždený hlas: "Kedy teda?"

"Teraz ešte nie," zavrčal Sterling.

"Nedokážeš to pred Polly skrývať naveky. Ak si ohľadom nej aspoň kúsok vážny, musí to vedieť. Čas ide ďalej a čím viac ho ubehne, tým menej schopná bude pravdu uniesť. "

"Ahoj, tehuľka," pozdravil ma Sterling výsmešne.

Prekrížila som si paže na hrudi a bojovne vystrčila bradu: "Čo pred Polly tajíš?"

Ostali zarazene zízať.

"Hej, počula som vás," dodala som.

Sterling sa na mňa zadíval skrz privreté viečka. Tiež si rukami na prsiach vytvoril zábranu: "Čo pred Polly tajíš ty?"

Lamont varovne oslovil brata. Ihneď, ako mu naše malé tajomstvo prezradil, upozornil ho, aby sa správal a aby ma zbytočne nerozrušoval.

"Upokoj sa, braček. Neposkladá sa," odvetil a pozornosť presunul znovu na mňa: "Praješ si ma súdiť. Dobre, no najprv sa pozri na seba. Polly doteraz netuší, že si sa dala nabúchať a to si hovoríš kamarátka?"

Zamrazilo ma.

"Hah," vysmial sa mi.

"Som tu len preto, lebo som prisahala, že Polly ochránim pred darebákmi, klamármi a sukničkármi. Je naivná a sníva o rozprávke, ktorá dnes už nie je splniteľná, a práve teraz mám pocit, že stojím tvárou v tvár klamárovi. Ja držím tajomstvá, aby som ju nezranila. Nemienim jej ublížiť a čakám na vhodný okamih, kedy bude najlepšie to všetko vyzradiť. Prepáč, ale nepríde mi, že ty to robíš s tým istým úmyslom," povedala som.

Mlčali.

Nakoniec nervózne zafučal a poddal sa nátlaku: "Fajn... Očividne máme s bratom spoločnú črtu. Nevieme, kedy vytiahnuť."

"Bože," Lamont zastukal.

"N-nerozumiem," koktala som.

"Pred siedmymi rokmi som spoznal babu. Bola bláznivá, rada si užívala a ja som nebol iný. Dali sme sa dokopy, držalo nám to rok. Vzťah som rozbil, akonáhle zistila, že čaká dieťa. Nedokázal som si predstaviť, že je skutočne tam a že sa stanem rodičom. Akosi som tomu neveril a odišiel od nej. Odmietla si plod vziať, tehotenstvo prežila sama a po jeho narodení mi napísala len správu. Rozhodol som sa, hlavne pre zvedavosť, ísť sa na neho pozrieť. Bol nádherný. Drobný, krehký a ukradol mi srdce. Volá sa Boyd. Mám dovolené ho navštevovať a síce nie často, je to aspoň niečo."