• Cesta osudu • |Marcus & Martinus] DOKONČENÉ ✔️

🙈🫤LOL💚🤔

Marcus POV
V mojom nutri sa odohravali rôzne pocit, ktorým som nerozumel cítil som ľútosť, hnev a aj úľavu ,,Poďme si niekde sadnúť." Návrhol načo som len prikývol, a začal s nim chodiť do auta pričom som na mobile začal hľadať random reštauráciu či kaviareň. Keď sa nám podarilo nejakú nájsť, tak sme si sadli pri stôl a skoro okamžite k nám prišla čašníčka z úsmevom. ,,Čo si prajete?" Povedala nad čím som len mavol rukou ,,Taco alebo pizzu." Povedal som jednoducho na čo si začala všetko zapisovať. ,,A vy pane?"
,,Myslím že ťa pizza clasic bude stačiť." Ona len hlavou prikivla a odišla načo som začal rozprávať. ,,Otec ja.. v prvom rade sa ty chcem ospravedlniť, za Martinusa ma dnes večer nejaký program tak som prišiel ja a -" vyrušil ma pri rozprávaní a začal liať do pohárov, ktoré tam už boli ostrý alkohol ktorý bol normálne položený na stoloch.

Martinus POV

,,Už máte vybráno?" Usměje se na nás mile číšník a já se podívám na Thomase, který jen prikyvne ,,rád bych si dal Candát- s cuketovo-bramborovým koláčkem" usměje se a číšník si to zapíše.

,,A vy?" Zeptá se mě a já se podívám na název toho jídla ,,já bych si dal Vepřovou panenku pečenou v bílém chlebu s křenovou kaší a zelným salátem s jeřabinami" přikývnu a číšník též a následně odejde.

Pohled mi spadne znovu na Thomase a já se pousměju přičemž se napiju svého pití.

Marcus POV
Po dneseni jedla som začal rozprávať. ,,V prvom rade je mi ľúto čo sa stalo, je mi ľúto čo som urobil že som zabil dvoch ludi... že som ťa nerešpektoval a nepočúval, že som nemal možnosť spoznať moju sestru a matku." Hovoril som pričom som sa napil tvrdého alkoholu. ,,Predovšetkým mi je ľúto... že som sa zaľúbil do vlastného brata -"

,,To je moja vina nepovedal som ty to, zatajil ty celú pravdu... nevedel si že to je tvoj brat takže jediný, kto za to nesie zodpovednosť som ja z Anne " Hovoril načo som len prikývol a ochutnal pizzu. ,,Otec ja nie som chorý ani so mnou nie je niečo v poriadku, som gay od mala som bol. Keď som bol menší... mohol som mat tak 15 rokov začal som si uvedomovať, fakt že som iný... " Hovoril som a slzy ktoré sa mi nahrnuli do tváre som nechal začať tiecť.

,,Marcus, ja viem že to je normálne nevadí mi kto si môj syn pohlavie to nezmení. Ale čo mi vadí je to že si sa zaľúbil do svojho brata. To prijať nemôžem, kľudne si najdi priateľa ale nech to nie je tvoj brat." Odychol si otec a napil sa alkoholu z čoho som začal plakať ešte viac. ,,To že budeme z Martinusom... je malá šanca vlastne žiadna šanca. Ja som to už pochopil, tak zakopme sekeru a začnime žiť ako normálna rodina... " Povedal som načo sa môj otec taktiež rozplakal. ,,Nič viac si neprajem." Odpovedál mi tychim hlasom pričom som sa usmial. ,,No otec musím ťa o niečo požiadať, môžem... s vami bývať... až keď budem pripravený? Nie som pripravený žiť v dome z mojim bratom, pretože ho ešte milujem. Možno nejaký čas o samote mi prospeje, a čo sa týka koncertov... som pripravený vystúpiť a predctaviť svetu môjho mladšieho brata." Môj hlas sa jemne triasol načo môj otec len prikývol, otcovsky ma pobozkal na čelo s mne sa uľavilo.

Martinus POV

Když nám donesou jídlo tak začneme jist a povídat si o všem možném.

Moje myšlenky stejně směřují k Macovi a k tomu jak to vypadá s tátou a jestli ho ještě někdy uvidím, potom ještě o koncertu co se blíží a ze všeho jsem měl hrozný úzkosti takže jsem byl hlavou v oblacích.