• Cesta osudu • |Marcus & Martinus] DOKONČENÉ ✔️

👌"Styk"😏

Daniel Pov

Začal som upokojovat celú rodinu no nedarilo sa mi to popravde  chcel som ísť za Marcusem a užiť si jeho prítomnosť no to som nevedel čo príde a čo sa bude diať.  O malú chvíľu zaparkovalo auto pred domom, a  do domu vletel Martinus popravde myslel som že to je Marcus a tak som, chcel kričať no kukol som sa na bezpečnostné kamery a vydel Martinusa  ,,Ty si ..." Spýtal som sa no on ma ignoroval a sotil do mňa pričom začal splašene chodiť do vnútra aj z Tomasom na tvári sa mi vytvoril ismev, a začal som kráčať do obývaku kde z ťažkým hlasom telefonoval Kail a začal vybavovať všetko potrebné na pohreb.  Následne začal volať sanitku,  a ani si nevšimol že do miestnosti vstupil jeho brat.  ,,Marcus..."  povedal šeptom Martinus a nechal slzy tiecť po svojej tvary .

Marcus. Pov

Sedel som a premýšľal nad  Martinusom  ,,Čo asi terás róby? Chybám mu ? Chcem ísť za ním." Všetky moje myšlienky smerovali k nemu načo som znova vytiahol papier a pero ktoré som našiel v kancelárii a dal sa do písania otec mal pravdu, písanie mi pomáha no moju bolesť to neupokoji.

Martinus POV

Díval jsem se na bezmocné tělo Marcuse ,,Macu…to nemůže být pravda…” vzlyknu a mezitím k nám přijde Emm ,,Tinusi…” vydechne a obejme mě ,,sotva jsem ho znala…no vlastně jsem ho znala snad nejlíp…” neodpustí si poznámku na svou fanouškovskou éru a já jen pokroutil hlavou ,,nemůže to být reálný” přikývnu ,,nemůže…” vydechnu a podívám se na Thomase ,,nevěřím tomu…” znovu zavrtim hlavou a Thomas si jen smutně oddechne ,,Tinu… já vím, že to není možné jen tak…ale” ukáže na tělo přede mnou a já se ještě víc rozbrečím ,,co když to není marcus! Nemůže to být marcus…” polozim si hlavu na jeho hruď a brečím.

,,Tinusi..” zkusí Emm a já hned zavrtim hlavou ,,fakt…nevěřím tomu…nemůže to tak být … nechci aby umřel … potrebuju ho tu…” vzlyknu

Daniel POV
Sledoval som dianie a prišiel k Martinusovi a dal mu ruku na jeho druhé rameno.  ,,Ja to chápem si jeho brat, ale musíš sa schopit Martinus prišla sanitka musia si ho odviesť." Hovoril som kľudným hlasom no on zostal ako zmyslu zbavený a cez celý dom zakričal. ,,Nie ! Nikto ho neodvezie on vstane." Prišiel k nemu otec a nejak  ho od tela dostal preč zo slzami. ,,Martinus musíme nechať  sanitku robiť svoju prácu." Martinus nepovedal nič len sledoval odvažajuce telo. ,,Marcus! Kam ho vedu otec sprav niečo! Pusti ma musím ísť za ním on sa preberie!" Kričal a  nariekal  z plačom .

Marcus POV

Využil som príležitost a vyšiel do random izby, a odstránil drevenu podlahu a do vnutra som si položil papiere aj z Perom nasledne som to zavrel a ujistil sa že som to dobre zabespečil. Počul som prichádzajúce sa kroky a ihneď som spozornel a utrel si slzy pred dverámi sa o pár minút objavil sluha z nechapavim výrazom.  ,,Čo tu robíš?" Spýtal sa ma.   ,,Splietol som si izbu." Povedal som a snažil sa ísť preč no on ma chytil za rameno  a zatiahol ma k nemu.   ,,Pusti ma." Povedal som a on mi hodil hnedú farbu na vlásy.  Nechapavo som sa kukol na farbu a potom na neho.  ,,Načo si mi to dal?"

Daniel POV

Snažil som sa uklidniť situáciu no zhoršila sa ešte viac keď do domu prišla nejaká dáma z hysterickym plačom.  ,,Marcus... čo sa stalo vydela som sanitku." Povedala a Martinus k nej bežal a ihneď ju objal.  ,,Harley... " Povedal  a ona ho ihneď objala no jej pozornosť zaujala práve Emma.