• Cesta osudu • |Marcus & Martinus] DOKONČENÉ ✔️

❗Chcete má uraziť finančné?❗

Marcus POV
Nastalo ráno a pre mňa nezačalo zrovna najlepšie,vstal som  z par monoklami a pae modrinamami pri pokuse brániť sa včerajšia noc bola jedna z najhorších a keď si mam predcavit že takto bude každodenný večer. Mal som chuť sa zabiť omotal som  si okolo seba paplon a začal si to kráčať do kúpeľne kde som si začal dávať sprchu.   No z tváre mi začali tiecť rojni sĺz  pri pohľade na moju zničenú tvár a telo.

Daniel POV
Ráno som vstal spokojne a začal kráčať ku kuchyne kde  son sa odvážil vytiahnuť všetko potrebné na raňajky domom sa rozvoniala  vôňa  vajíčok aká omelety,  no o pár minút za mnou prešiel Leo s tým že mam telefonovať.  Prevzal som si mobil a vzal ho do rúk a následne k uchu.  ,,Prosím?" Povedal som čakajúci na odpoveď , Ahoj to som ja neviem či si ma pamätáš, Tomas volám ty pretože... no  chcel by som sa s tebou stretnúť aj z Martinusom." Povzdychol som si a usmial sa .  ,,Ahoj, úprimnú sústrasť celej rodine dnes som zaneprázdnený no zruším to a mohli by sme sa stretnúť u mňa doma na raňajkách vyhovuje to?" Spýtal som sa a oni súhlasili mobil som položil pričom mi úsmev z tváre zmizol. ,,Ešte toto mi chýbalo." Prehovoril som kukol sa na Lea  ,,Vieš čo máš robiť." On len prikývol a začal kráčet do Marcusovej izby.

Martinus POV

Sleduju Thomase ,,prý vše zruší a my budeme moct ho navštívit u něj doma s tím, že nám udělá snídani, nebo co že říkal.” Prikyvne a já též ,,takže asi snídani dělat nebudu? Ale zase… doufám že to s námi nešlehne “ oddechnu si ,,prece jen jsme pozvaný na snídani k nekomu koho jsme viděli sotva 2x…”

,,neboj tinu “ pousmeje se Thomas a já teda nakonec přikývnu.

Marcus POV
Naniesol som si na seba oblečenie a z bolavim telom si sadol na posteľ pričom som povedal ,,Neviem ako dlho to ešte vydržím je lepšie zomrieť." Hovoril som rázne a ujistene príčom som si nevyšimol že sa otvorili dvere . Keď sa Leo dostal blízko mňa povzdychol si a pychol mi do tela látku, po ktorej som zaspal. Následne som zaspal a padol na posteľ načo sa on usmial a ospravedlňil sa zobral ma na ruky, a začal so mnou kráčať boh vie kam.

.
.
.
.
Dánial  (Po niekoľkých hodín. )

Sa ozval zvonček a personál otvoril dvere dvom chlapcom, zatiaľ čo ja som sedel už za stolom q sledoval dvere cez ktore sa dostanú do miesti príčom som si začal liať biele víno.

Martinus POV

Sundám si boty stejně jako Thomas a odejdeme směrem do kuchyně kam nás pošle personál a nám spadne pohled na Daniela přičemž se pousměju ,,ahoj…” zamumlám a sednu si na židli ke stolu stejně jako Thomas.

Daniel POV

,,Bude vám to na raňajky stačiť? Alebo mam pridať na stôl viac?" Spýtal som sa pokojným hlasom pričom som sa napil vyna a ich pohľadov som vyčital nespokojnosť a obavy teda aspoň Martinus sa tak tváril  Tomas bol celkom v pohode.  No obaja sa neodhodlali odpovedať aby to nevyzeralo trápne.  ,,No ja.. ty vôbec neverím, prišiel som si pre odpoveďe čo si urobil môjmu bratovi." Vypadlo z Martinusa načo som rukou buchol po stole.  ,,Viete vy vôbec kto som ? Mate tušenie s kým sa rozprávate ? Prosím skladní sa inak vás nechám vyviest tak hrozne správanie." Postažoval som si.