• Cesta osudu • |Marcus & Martinus] DOKONČENÉ ✔️

🥲 Keď nemôžem ja nemôžeš ani ty.🥲

Marcus POV
Telefón začal vyzváňant a po chvíľke sa ozval hlas môjho otca. ,,Áno pri telefóne Kail Erick." Ozval sa načo som ja začal zbierať odvahu aby som čo kolvek povedal. ,,Ahoj oci to som ja Marcus a ešte predtým nez na mňa začneš kričať, vypočuj ma chcem sa s tebou pokojne porozprávať." Povedal som pričom v telefóne nastalo ticho a následne vzlik,,Kde si ? Kde je Martinus?" Ozval sa pokojným hlasom načo som sa trochu pousmial. ,,Pošlem ty polohu, práve som vonku v župane príd aj z emmou aj mamou." Hovoril som z úsmevom, načo on súhlasil a položil ihneď som mu poslal polohu a vrátil sa do hotelovej izby kde bol Marcus a prekvapivo aj Tomás, obaja mali svoj pohľad na mne načo som sa ja nadýchol a začal chodiť k skrine kde som si začal brat veci.  Načo sa ozval Tomasov hlas ,,Ty... môžeš sa hanbiť obviňuješ ho a nič ty neurobil  on zato nemôže, miesto toho aby si s ním zostal ho len raniš!" Zakričal načo som napol päsť a reflexné sa moja päsť ocitla na jeho tvári. ,,Kto tebe dal právo sa starať do nášho vzťahu! Keby ho tu aj ošukam pred tvojimi očami teba tak hovno po tom sviňar! No môžeš byť konečne šťastný, nie sme spolu a ani nebudeme len dúfam že pri tebe bude šťastný lebo ak nie zlomim ty všetky kosťi v tele!" Zakričal som, a kukol sa na Martinusa ktorý mal stále slzy v očiach.  ,,Môžeš byť pokojný jeho nezabijem. "  Povedal som, začal chodiť do kúpeľne kde som na seba začal dávať oblečenie.

Martinus POV

,,Macu prosím…” zvednu se a odejdu za tebou ,,kam chceš jít?…neopoustěj mě.. znovu o tebe nechci přijít!” Vzlyknu a zatočí se mi hlava takže se pro jistotu opřu o skříňku a zavřu si oči ,,máme to zvládnout..spolu..a ne že mě opustíš při první možnosti..” vydechnu ,,já vím, že jsem to posral a neuvěřitelně mě to mrzí..ale to hned kvůli tomu zničíš náš vztah?..naplnil jsi mě láskou a teď chceš odejít..” oddechnu si ,,Dekuju..”

Marcus POV
Otočil som sa k nemu a začal mu pomáhať späť do izby. Pričom som ho posadil a dal mu napít vody,  a následne začal hovoriť kľudným hlasom. ,,Martinus čo chceš prekonat? Povedz mi čo? Vždy keď sa pokúsime byť spolu a už si myslíme že konečne budeme šťastný, vždy sa stane niečo čo nás rozdeli... rozmýšľal si nád tým že to proste nemá byť, že si nie sme súdený? Volal som otcovi porozprávame sa v pokoji, a všetko ukončíme začneme od znova... ako rodina, Martinus  aj keď mi to trhá srdce, mi dvaja nemôžeme byť spolu." Povedal som pričom sa mi z oči znova spustili slzy omotal som si ruku okolo jeho krku, a približil som si hlavu o jeho čelo.

Martinus POV

,,Ale to je teprve po druhý…proč proste nechceš bojovat za nás?…teď to mohlo být super..mohli jsme se přestěhovat a žít v novým domečku..všechno nové, lepší..a teď to padá..proč si volal tátovi..může tě zase zavřít ..” oddechnu si a zavřu si oči ,,moc mě to mrzí, ale…” odmlčím se ,,pokud to tak chceš…tak” přikývnu ,,spolu nebudeme..ale nemůžeš po mě chtít..tě brát jako bratra..ještě k tomu, když si mě 2x šukal..” zavrtim hlavou

Marcus POV
,,Čo sa týka sexu.. prevdou je že si v ňom úžasný a nedovolím aby ta šukal niekto iný okrem mňa. Ale Martinus ja na teba vinu nedávam myslíš že... mi je do smiechu že sme znovu od seba ? Neveríš v mojej láske? "  Povzdychol som si. ,,Jak to chceš zvládnuť? Nemáš toho dosť naša láska je jeden veľký problém pre rodinu aj ostatných. Chyba mi rodina Emma mama ani som ju nemal možnosť spoznať, a už vôbec nie Em nečakám že ma budeš brat za brata pretože pravdepodobne s tebou budem šukat možno často... nie počkat,nemôžem  ale chápem tvoju situáciu." Povzdychol som si a pobozkal ho na pery načo následne Tomash buchol po stole, čím som mu daroval vražedny pohľad. ,,Nezavre ma nikde neboj sa, chcem sa s ním len porozprávať no musíš byť pri tom tiež."