• Cesta osudu • |Marcus & Martinus] DOKONČENÉ ✔️

🫤Nebyl ani ten čas 😩

Marcus POV
,,Myslím že to není nutné tu večeru som varil celé hodiny Martinus myslím že bude najrozumnejšie aby ste sa stavili u mňa na večeru, a následne až odo mňa išli k rodičom, pretože ja už tam nie som." Odpovedal som mu na spravu čakajúci čo odpíšte. No o malú chvíľu som položil mobil na stôl a prišiel ku kuchyni kde som vybral nôž a začal si ho obzerať. A následne s ním začal prechádzať po mojej tvary, čo mi spôsobilo spokojnosť. Nožom som šiel až k mojim param a par krát som po nich prešiel. A následne odložil nôž na stôl pomedzi jedlo. Cinkla mi správa na mobil, a já hneď prišiel k stolu a zobral do rúk mobil a následne prečítal správu. ,,Sme na ceste ale však nič neurobiš? Však ide len o normálnu večeru."  Já som sa len pousmial a začal odpisovať ,,Braček už som  ty povedal že sa pokojné porozprávame o všetkých veciach, a vyjasnime si veci😁 som rad že si šťastný čakám vás." Dopisal som a môj pohľad zachytili šachi načo som z úsmevom jedného panáčika odstránil a začal sa ladné a z úsmevom točiť  okolo domu.  ,,Marcus pride!" Kričal som radostné a potom sa zastavil pri stĺpe a začal hovoriť vážne. ,,A nikdy neodíde bez toho aby to vedeli sa rutia do pasce." Usmial som sa.

Martinus POV

,,Thomasi já z toho mám špatný pocit…ještě když je to někde v lese kde se snad pomalu ztratíš při cestě…” zamumlám nacemz on si semnou proplete prsty a jen mi zmackne ruky na náznak že se mám uklidnit ,, neboj se ano? Budu tam s tebou a vždy se můžeme sebrat a odejít ano? Zvládneme to, a jídlo taky uvidíš.” Pousměju se a my se dostaneme k lesu kde se to podle všeho má nacházet již zmiňovaná adresa ,,tak jo…” nadechnu se a odejdeme před danou vilu a já se podívám na zvonek ,,mám zazvonit? Nebo mu napsat?”

Thomas se natáhne ke zvonku a zmackne ho přičemž mu víc zmacknu ruku, kterou následně i pustím ,,jen skrz” kmitnu obočím na dveře

Marcus POV
Začal som chodiť k dverám a následne ich otvoril môj pohľad sa zmenil na láskavý a z úsmevom. ,,Vitajte len poďte dnu." Povedal som a začal chodiť k stolu  ,,Toto je náš.. teda môj dom čo na neho hovoríte?" Spýtal som sa načo si ho Martinus s Tomasom začali obzerať.  ,,Je veľký." Ozval sa Tomás a chcel pokračovať hore po schodoch načo som si ja odkašlal a otvoril dvere od kuchyne, kde bola tma a zapálené sviečky  na stole ale boli tam aj iné veci plno jedla, a tri stoličky načo ja som mal stoličku na začiatku stola aby som na nich dovidel začal som chodiť k svojej stoličke a posadil sa  ,,Poďte čo tam tak stojite?" Povedal som mýlim hlasom  načo si obaja vymenili neisté pohľady a zasvietili svetlo načo si následne sadli  ,,Vieš ja.." Martinus chcel niečo povedať ale v tom mi začal zvoniť mobil. ,, Prepáčte len minútku." Vytiahol som mobil z vrecka a vypol budík a následne som si rozklikol aplikáciu a zamkol všetky výhody a aj okná. ,,Praca.. takže čím začneme? Chilli omáčkou? Alebo polievkou alebo tacos?" Kukol som sa na Martinusa z milim úsmevom.

Martinus POV

Mlčky jsem si to celý prohlížel a následně mi spadne pohled na Mace ,,udělal si Tacos?” Rozzáří se mi očíčka jako kdybych z ničeho nic zapomněl na všechno zlé. Až Thomas mi věnoval nechápavý pohled ,,chilli nemám rád…” oddechnu si ,,a jak dlouho tu máme být ? A kde je Harley a Diego? Nebudou jist s námi? Chtěl jsem je víc poznat..” sklopím pohled a Thomas mi dá svou ruku na stehno po kterém mě pohladí

Marcus POV
,,To nevadí.. mam tu aj iné jedla, ale Tomas štipľavé ma rad tak som myslel aj na neho." Povedal som vstal zo stoličky a začal im servírovať polievku do ich misiek. ,,Chcel som aby s nami jedli ale Harley sa chystala niečo uvariť takže je Diego jej obetni baranok." Zasmial som sa, a naložil  aj sebe.  ,,Tak? Hovorte kedy ste sa do seba zaľúbili?"  Povedal som a začal jesť polievku.