Soulmates

Mám ju

Dobehla som domov celá nadšená s toho, že mám prácu. Vážne som už dáku potrebovala.

Na chvíľu si ľahnem na gauč a začítam sa do romantickej knihy, ktorú mám rozčitanú. Zatiaľ ma to neskutočne baví.

Po dočítaní troch kapitol sa rozhodnem, že pôjdem do cukrárne ktorú vlastní moja matka.

Ja a mama nemáme najlepší vzťah, ale aspoň máme dáky. Otec je vo väzení, takže ona je jediná ktorá mi zostala.

Oblečiem sa a rozhodnem sa ísť pešo. Vonku je leto, takže je neskutočné teplo. Som za priemerné teplo a nie horúčavy.

Jar však nenávidím kvôli mojim alergiam. Je to dačo strašne. Cez jar radšej nevychádzam ani z domu. Je to bezpečnejšie.

Prídem do cukrárne a sadnem si ku stolu. Príde ku mne Mathias, ktorý tu pracuje.

„Čo to bude drahá?" milo sa na mňa usmeje a začne si zapisovať.
„Káva a cheesecake, prosím." usmejem sa tiež.

Mathias je môj veľmi dobrý kamarát. Vyrástli sme spolu a vždy som sa viac bavila s chalanmi než z dievčatami.

Prišli mi uprimnejší.

Hrávala som s nimi v našej štvrti futbal a sem tam aj volejbal. Keď som chodila na strednú a aj základnú veľmi ma to bavilo.

Potom som však prestala, lebo volejbalom sa moc neuživíš. Mathias bol môj verný protihráč. Sem tam si zbehneme ešte zahrať.

„Máš to mať." zoberie sa na odchod, ale ja ho zastavím.
„Je tu matka?" spýtam a on iba prikývne.
„Poviem jej, že si tu." odíde.

Mathias vie všetko, čo sa stalo v mojej rodine a vie aké to bolo ťažké. Dosť veľa krát, som ušla z domu a on bol prvý za kým som utekala.

Doniesol mi moju objednávku a o chvíľu zo zadu vyšla mama a sadla si ku mne za stôl.

„Tak čo? Ako bolo, máš tu prácu?" nadšene sa ma vypytovala.
„Mám ju." povedala som šťastne.

Mama ma objala. To sa veľa krát nestáva, takže som bola z toho zaskočená. Nepamätám sa, kedy naposledy ma objala, asi tu bude, už veľmi dávno.

„Budem asistentka riaditeľa." podotkla som.
„Tak to je super, nie? A aký je ten riditeľ? Mladý, starý? Pekný, škaredý?"
„Mladý, má iba 23."
„Fuha, to je teda dosť mladý na riaditeľa." prekvapene na mňa pozerala.
„Tak to je."

Ešte chvíľu som tam s ňou sedela a potom som sa pobrala domov. Vonku už bola tma a vtedy sa mi najlepšie prechádza.

Zobrala som to dlhšiou cestou naschval. Moja štvrť je malá, ale veľmi krásna. Ulice sú tu pekne vysvietené a neni tu rušno.

Ľudia sú tu milí. Skoro na každom rohu je malý obchod. Tam kde bývam ja je reštaurácia. O kúsok ďalej je kaderníctvo.

Neni to tu luxusné, ale mne sa tu páči. Zvykla som si. Človek ktorý je naučený žiť v meste, by určite povedal, že to je nechutné miesto.

Prišla som domov a pustila som sa do večere. Rozhodla som sa pre cestoviny. Vo varení moc dobrá niesom, ale cestoviny zvládnem.

Sadla som si na gauč a k jedlu som si pustila film. Ten som dopozerala. Ani neviem ako a zaspala som na gauči. Zobudila som sa až ráno.

*******
Ďalšia časť 🎉 zatiaľ ma baví písať tento príbeh, tak uvidíme ako dlho mi to vydrží <3

Lola.