Soulmates

Úchylák

Bolo 10:30 a ja som už sedela v reštaurácii do ktorej ma poslal on. Čakala som na ľudí ktorých som mala presvedčiť o spoluprácu.

Všetky papiere som si dôkladne prešla a naštudovala, aby ma nič nezaskočilo.

Skôr ma zaskočila osoba, čo sa tu objavila. Mierila ku stolu kde som sedela. Tak isto zostal zaskočený, ako ja.

Calvin. Chalan s ktorým nemám najlepšiu minulosť. Srdce mi začalo byť ako o preteky. To neni možné, že je tu práve on.

„Laura?" pousmial sa, no ja som mala kamennú tvár.

Rýchlo som sa postavila od stola a zobrala sa na odchod. Zastavil ma pred reštauráciou Obrátil si ma tvárou k nemu.

„Pusti ma ty idiot!" skríkla som a on ma hneď pustil.

Odišla som bez ďalšieho slova. Mala som slzy na krajíčku. Keď som už vošla do firmi neudržala som ich.

Stúpala som pomali po schodoch, mierila som do svojej pracovne. Vedela som, že bude naštvaný, keď zistí, že som odišla.

Prišla som na siedme poschodie a na chodbe som ho stretla.

„Čo to malo znamenať? Calvin mi volal a povedal, že si ušla!" kričal na mňa počas chôdze.

Ignorovala som ho a išla do svojej pracovne. Nasledoval ma, ale zabuchla som mu dvere pred nosom.

To som asi nemala robiť.

Aj tak vošiel do vnútra celý vytočený. Zabuchol za sebou dvere a zostali sme iba mi dvaja. Bola som mu otočená chrbtom, takže nevidel moje uplakané oči.

„Čo sa to kurva deje? Dosť jasne som ti povedal nech to neposereš." stále mal ten hnev v hlase.

Konečne som sa na neho pozrela. Zarazil sa, keď ma tak videl. Zvraštil obočie.

„Čo sa stalo?" zmätene sa spýtal. Teraz mal, už kľudný hlas, ale stále bol hrubý.

„Laura, čo sa tam stalo?" spýtal sa ešte raz, keď som mu neodpovedala.

„To je jedno." utrela som si oči a odvrátila od neho pohľad.

Hneď sa ku mne priblížil a nadvyhol mi hlavu. Prinútil ma, sa na neho pozrieť.

Nechcela som, ale nemala som na výber. Držal ma za bradu a nútil ma k tomu.

Pustil mi bradu a začal mi hladiť líce palcom. Utrel ďalšiu stekajúcu slzu.

„Hovor. Inak si to zistím sám." pustil ma a ustúpil o krok, keď som ho postrčila do hrude.

Nechcem, aby sa ma dotýkal. A hlave nie teraz. Cítim sa mizerne.

„Nepoviem ti nič." odvrkla som a snažila sa ho ignorovať.

Iba prikývol a odišiel. Silno zabuchol dvere. Až so sa strhla. Ešte chvíľu som plakala a potom som sa pozbierala.

Vonka je už tma. Je presne 20:00 a ja idem domov z práce. Celkom sa mi uľavilo, že som po zvyšok dňa nevidela Toma.

Áno. Zistila som si jeho meno. Celkovo som si o ňom dačo zistila.

Volá sa Tom Kaulitz a má dvojča Billa Kaulitza. To bol ten chalan ktorého som stretla, keď som hľadala Toma. Má 23 rokov, ako mi už sám povedal. Keď jeho otec zomrel firma mu zostala.

*******
Prvé dotyky ! Nebojte sa nebudú hneď spolu. Pôjde to pekne pomali 😍🤭 Čo na to zatiaľ hovoríte ? <3

Lola.