Soulmates

Končím

Pobrala som sa spolu s Billom na to zasadnutie. Možno Tom ani nedúfa, že tam prídem, po tom, čo som mu viviedla v pracovni.

Som iba jeho asistentka. Nemala som najmenšie právo do neho strčiť.

Bola som však rozrušená. Do zasadačky som vošla spolu s Billom.

„Budem hneď vedľa teba. Neboj." povedal mi tak, aby som ho počula iba ja.

Všetci tam už boli a čakali len na mňa a Billa.

Pohľad mi skočil na Toma ktorý sa na nás iba letmo pozrel. Pozeral pred seba a nervózne triasol nohou.

Sadla som si vedľa neho a hodila na Billa smutný pohľad. Nemohla som sedieť vedľa neho. Musela som byť, vedľa tohoto kreténa.

Calvin na mňa pozeral z druhej strany stola. Sedel hneď naproti mne.

Vedľa neho sedelo mladé dievča. Ešte další dvaja chlapi a to bolo všetko.

„Môžme začať?" spýtal sa Tom a všetci sme súhlasili.

Celý čas čo som tam sedela, bola som v neskutočnom strese. Polku z toho som ani nepočúvala. Bola som zamyslená.

Snažila som sa na Calvina, nepozerať. No celú tu hodinu som mala na ňom uprený pohľad.

Zasadnutie sa blížilo ku koncu. Zostávala asi posledna pól hodina.

Tom stíchol a k slovu sa pustil Calvin. Postavil sa z stoličky a prešiel k počítaču ktorý bol hneď vedľa mňa.

Stuhla som a nedokázala sa ani pohnúť. Pozerala som pred seba a z celej sily sa ho snažila ignorovať.

Stál tam príliš dlho. Prečo tu stojí? Musím odísť.

Môj dych sa zrýchlil, keď som zacítila jeho vôňu. Stále vonial isto. Isto ako v ten večer.

Chcelo sa mi plakať. Zase. Slzy som držala na krajíčku. Snažila som sa ukľudniť, no každá jedna sekunda z toho večera sa mi objavovala znova v mysli.

Postavila som sa a rozutekala sa preč. Bez akéhokoľvek slova som vybehla zo zasadnutia a utekala po chodbe.

„Laura!" začula som Tomov hlas.

„Daj mi pokoj!" povedala som s roztraseným hlasom.

Plač som už ďalej nedokázala udržať. Plakala som a utekala po chodbe.

„Laura, stoj kurva!" skríkol Tom.

Nepočúvala som ho a išla ďalej. Začula som jeho ťažké kroky hneď za mnou.

Schmatol ma za ruku a zatiahol dá najbližších dcéra ktorý hneď zabuchol.

Miestnosť bola úplne prázdna.

„Kam si myslíš, že ideš? Ha?" znel ako úplný kreten.

Otočila som sa mu tvárou. Zbledol.

„On. Ja. Mi dvaja. Nedokážem byť pri ňom." celá som sa triasla.

Nohy sa mi začali podlamovať. Ak si hneď teraz nesadnem, zrútim sa na zem do piatich minút.

„Prečo?!" skríkol. Pri pohľade na neho mi bolo zle. „Jeden obchod si už pojebala. Teraz sa to snažíš spraviť znova? Pekne krásne sa tam vrátiš so mnou."

Prečo to robí? Nevratim sa tam. Nie teraz. Nikdy.

Dvere za Tomom sa otvorili a dnu vbehol Bill. Bol celý vystrašený.

„Tom nechaj ju." povedal a pristupil ku mne.

Chcel ma objať, no odtiahla som sa.

„Nie. Odchádzam. Končím."

Tom ma schmatol za zápästie keď som bola medzi dverami.

„Nemôžeš len tak odísť." jeho hlas znel tak hrubo ako vždy.

„Môžem a to aj spravím."

******
Možno ma budete za túto časť neznášať, ale čo už? 😏 Nebojte sa prídu ešte veľmi zaujímavé časti <3

Lola.