Soulmates

Záchod

Chalani to tam riešili a ja spolu s Mell, mlčky sedeli. Radšej som bola ticho, keď sa Bill a Tom začali rozčuľovať.

Jesper a Stefan mali stále dáky problém. Už to aj mne prišlo trápne.

Celkom som tomu nechápala preto som to nechala radšej na nich. Po asi prvéj pól hodine som sa začala strácať.

Bill mal ešte svoje nervy pod kontrolov, ale Tom už vôbec nie.

Vrelo to v ňom a už iba pohľad na neho, mi vravel, že za chvíľu vybuchne. Nervózne klopkal nohou a držal sa za hlavu.

Byť Jasperom alebo Stefonom, utiekla by som čo najďalej. A už sa mu neukázala v živote na oči.

Ako keby to už pomali vzdával. Bill sa chopil príležitosti a začal rozprávať. Tomova nervozita znervózňovala aj mňa.

Zdvihol hlavu a pozrel na mňa, keď ma pristihol pri tom, ako na neho zízam. Odkašlala som si a odvrátila pohľad.

„Musím si odskočiť." postavila som sa a odišla na záchody.

Bola som neskutočne rada, že som sa zbavila ich spoločnosti.

Oprela som sa o umývadlo a vydýchla od úľavy.

Dvere pri vstupe na WC sa otvorili a tak som si myslela, že sme prišla dáka žena alebo dievča.

Toma som však vôbec nečakala.

„Čo tu robíš?" zmätene som sa ho spýtala.

„Potrebujem sa ukľudniť." povedal a oprel sa o umývadlo tam kde som sa pred chvíľou opierala ja.

Asi sme na tom boli obaja rovnako.

„Lenže toto sú dievčenské záchody." podotkla som. Vyzeral, že mu to je jedno.

„To mi je jedno." aj som si myslela. Oprel sa chrbtom o umývadlo a ruky si založil cez prsia.

Obzrel si ma od pása až hore. Trocha mi to prekážalo, ale dnes to už spravil nespočetne veľa krát.

„Pristane ti to." povedal a pozrel mi do oči a uprene skúmal moju tvár.

„Ďakujem." odvrátila som od neho pohľad hneď ako to išlo.

Do tváre mi stúpla červeň a zostalo mi aké si teplo. Nechcela som, aby si toho všimol.

Asi by som sa prepadla pod zem, keby áno.

„Mali by sme sa vrátiť." ukázala som na dvere a snažila sa zmeniť tému.

„Bill to zvládne." ani s ním nepohlo. Stále očami bludil po mojom tele.

Už by akože stačilo, Tom Kaulitz. Čo si myslíš, že robíš? Nepatrí ti každé jedno telo, tak tak nečum.

Mlčky som tam stála a mala som chuť sa ho spýtať prečo tak pozerá. Nespravila som to. Nemám na to gule.

„Vážne by sme sa už mali vrátiť." prerušila som to trápne ticho medzi nami.

„Ako chceš." odtlačil sa od umývadla a vybral sa k dverám.

Otvoril ich a ukázal rukou.

„Až po vás." pousmiala som sa na neho a vyšla von.

Samozrejme, že pár oči na nás padlo keď sme stadial vyšly spoločne. Trocha mi to prišlo trápne, ale nerobili sme tam nič nechutné.

*******
Záchody eňoňuňo 😂❤️‍🩹 Áno, viem. Táto časť mohla byť aj dlhšia než je. Ale poviem vám to úprimne. Som lenivá napísať ju dlhšiu <3

Lola.