Soulmates

Sprav to pre mňa

~ Tom ~

Odišla. Ležal som v posteli a pozeral na bieli strop nad mojou hlavou.

Stále do okola som si prehrával jej slová. Počul som ako na mňa kričí. Jej rostrasený hlas ma ničil.

Čo sa to so mnou stalo? Bol som kokot. Nemal som ju nútiť tam byť. Keby som ju nenútil, bola by ešte tu.

Z kancelárie zmizli jej veci a vtedy som už načisto pochopil, že je preč.

Bude to už týždeň čo tu nepracuje. Myslím, že som stratený. Je toho na mňa priveľa keď tu nie je.

Vždy keď tu bola snažila sa nájsť spôsob ako ma ukľudniť a vyriešiť problemi.

Na ten večierok som nešiel. Išiel tam Bill spolu s Mell. Hovoril, že Laura sa tam tiež neukázala.

„Nemôžeš len tak odísť."
„Môžem a to aj spravím."

Posledné slová ktoré mi povedala. Neskúšal som jej ani volať a ani písať. Viem, že to nemá zmysel.

Ak som mohol niečo urobiť, bolo to ísť za ňou a prosiť od odpustenie. Asi by som mal.

Bill ma do toho núti každý jeden deň. Nič iné od neho nepočúvam. Mám také malé tušenie, že predomnou niečo tají.

Chvíľami som rozmýšľal, že pojdem za Calvinom, čo sa medzi nimi stalo. Prišlo mi to však hlúpe.

Postavil som sa a zobral zo stola kľúče od auta. Vyšiel som z domu a vybral sa za Laurou.

Potrebujem ju. Nedokážem ísť ďalej bez toho, aby nebola mojou asistentkou. Ničí ma to.

Zastal som pred jej domom a zaklopal na dvere. Jej malá štvrť je od môjho domu vzdialená asi tridsať minút cesty.

Otvorila dvere a keď ma zbadala zbledla. Hneď sa pokúsila zabuchnutí dvere no vopchal som sa tam skôr než to stihla.

„Vypadni." povedala drzo a naštvane.

„Nie, pokiaľ sa neporozprávame." povedal som taký hrubým hlasom, že celá stuhla.

Pozrela sa na mňa. Nič iba pozerala.

„Nemáme sa o čom baviť." znova sa pokúsila zabuchnuť dvere.

Vkĺzol som jej do bytu a ona konečne zabuchla dvere. Vzdychla a obratila sa na mňa.

„Tak hovor. Čo máš na srdci?" bola celá vytočená.

„Chcem aby si sa vratila." celú som si ju obzrel. Doslova som ju hltal očami.

Mala na sebe krátke teplakove kratasi a voľne biele tričko. Nemohol som si pomôcť a predstavil som si, ako ju z toho vyzliekam.

„Na to zabudni." otvorila dvere a nakázala mi odísť. To ma prinútilo ukončiť moju predstavu o nej.

Pristúpil som k nej a jednou rukou som zabuchol dvere. Druhou som si ju pritiahol a pritlačil k dverám.

Pod mojím dotykom celá stuhla a ťažko dýchala. Tvár som mal vážnu a držal si ju tak blízko, ako nikdy pred tým.

„Vráť sa, slniečko." naklonil som sa k jej uchu a šepol som.

Zachvela sa, ale zostala ticho. Hlas som mal pokojní, ale dlho mi to nevydrží.

Môj vták mal iné pláni, než sa len rozprávať.

Bol taký tvrdý, že som s ním mohol zabíjať klince. Postavil sa mi hneď, ako som si ju k sebe pritiahol. Je neuveriteľne čo so mnou dokáže narobiť toto dievča.

„Potrebujem ťa tam." znova som šepol a vedel som, že cíti moju tvrdosť medzi nohami.

Pás som jej zovrel silnejšie. Potreboval som ju. Potreboval som každý jeden centimeter jej tela a aj duše. Všetko.

„Tom," pri jej jemnom vzdychu som sa uškrnul.

„Prosím." nikdy som nikoho o nič neprosil. Ona však bola niekto kto za to stál.

Pritisol som sa k nej ešte bližšie a jemne sa jej dotkol pier tými mojimi. Nepobozkal som ju.

„Sprav to pre mňa, slniečko. Musíš sa vrátiť." otvorila ústa a ťažko sa nadýchla.

Potom spravila niečo, čo som vôbec nečakal.

******
Budete si musieť počkať na ďalšiu časť 😁 chcem aby to bolo troška napínavé. Ak vám tato časť príde taká moc ... tak to preto lebo som čítala Twisted Games
😂😏❤️‍🩹

Lola.