Soulmates

Zasadnutie

„Ideš tam so mnou." vyhlásil Tom a naštvane odišiel z mojej kancelárii.

Práve teraz ma donútil ísť spolu s ním, na jedno stretnutie kde je aj Calvin.

Požiadala som ho asi sto krát nech ma tam nenúti ísť. Že vraj ma tam potrebuje. Je to iba výhovorka, lebo viem, že by to v pohode zvládol aj bezomňa.

Rozbehla som sa hneď za ním. Nevstúpim do žiadnej miestnosti spolu s Calvinom.

Stretnutie je tu vo firme. Na šiestom poschodí na zasadačke.

„Nejdem tam." vbehla som teraz pre zmenu ja do jeho pracovne.

Nestihol si ani sadnúť. Obrátil sa rovno pri stolíku a hodil na mňa vražedný pohľad.

„Spravím čokoľvek. Budem pracovať kludne aj do pól noci, ale na to zasadnutie ma nedonútiš ísť."

Tom sa ku mne priblížil veľmi ladním krokom. Vedel sa pohybovať tak ležérne a zároveň nebezpečne ako panter.

„Tu nerozhoduješ ty, slniečko. Asi zabúdaš, že ja som tvoj šéf, a keď som raz povedal, že tam budeš, tak tam budeš."

Neuhla som pohľadom. Stále som na neho uprene hľadela. Nebojím sa ho.

„Tak to si asi budeš musieť nájsť novú asistentku. Nevstúpim do miestnosti kde bude aj on." odmietala som vysloviť jeho meno nahlas.

„Calvin? Povec my, čo sa medzi vami stalo. Možno sa potom nad tebou zľutujem."

Nechápala som jeho správaniu. Jeden deň sa ma pýta či ma smie pobozkať a na druhý sa správa ako totálny kreten.

Dnes sa od rána iba hádame. Neprešla minúta bez toho aby sme sa strpeli.

„Nepotrebujem tvoju ľútosť a nemám žiadny dôvod ti o tom vravieť."

Tom si vzdychol a prevrátil očami. Dnes sa správa ako najväčší kreten. Čo mu preletelo popod nos?

„Tak to tam budeš musieť ísť." vyhlásil a ja som už pochopila, že nemá zmysel sa s ním ďalej hádať.

„Choď do riti!" strčila som do neho, ale ani ním nepohlo.

Odišla som z jeho pracovne a rozbehla sa dole po schodoch. Rozplakala som sa. Pred očami som mala rozmazane kvôli slzám.

Pošmykla som sa a padla. Zostala som sedieť na schodoch a plakať.

„Laura?" po asi pól hodine, čo som tam plakala som začula Billa.

Bill, bol iný než Tom. Vždy bol milí a chápavý. Mell mala šťastie. Ja musím trpieť s tým povýšenecky kreténom.

„Čo sa stalo? Si v poriadku?" sadol si vedľa mňa na schod a pritiahol si ma k sebe.

Hladil ma po chrbte a snažil sa ma uklúdniť.

„Tvoj brat je povýšenecky kretén." zamrmlala som pomedzi plakania.

„To viem už dávno. Čo ti spravil?" hovoril s kludnim hlasom.

Bill bude tiež na tom zasadnutí. Vie kto je Calvin, no netuší, že ho poznám. Nevie nič o mojej minulosti s ním.

„Ide o Calvin. Tom ma núti ísť na to zasadnutie."

„Aha. Čo sa stalo medzi tebou a Calvinom? Tom my dačo spomínal."

Takže oni dvaja sa o mne bavia? Nie. Určite mu to vravel iba preto, že som s toho stretnutia ušla a pokazila im celý obchod.

„Nemusiš nič vravieť, ak nechceš. Nenútim ťa."

Prečo som sa nehlásila k Billovi, ako asistentka? Určite by ma nenútil ísť na to zasadnutie.

„Calvin a ja, sme spolu pred tromi rokmi chodili. Keď sme sa rozišli, odišiel a ja som o ňom nevedela nič. Calvin, je velmi zlí človek."

Ani neviem, prečo som o tom začala hovoriť. Možno som už načisto stratená.

Bill bol celý čas ticho a počúval ma. Hladil ma po chrbte a druhou rukou my zotrel slzy.

„Bol tak násilný. Mútil ma do vecí, ktoré som nechcela robiť. Držal ma zavretú doma a nikam na nepúšťal."

Silno som sa nadychla. Nikdy som nikomu nepovedala o tom, čo sa medzi nami stalo.

Bolo jednoduchšie, vymyslieť si príbeh o tom, že sme sa nepohodli. Anastázia vedela pravdu a nikto iný.

Ani Mathias, netušil, čo sa skutočne stalo. Nedokázala som o tom hovoriť.

„Stále som verila v to, že je dobrý človek. Nahovárala som si, že to všetko robí z lásky ku mne. Nerobil a,"

Omlčala som sa. Z oči sa my vyliali ďalšie slzy. Musela som od Billa odvrátiť zrak. Inak by som sa zrútila úplne.

Ak som sa teda ešte nie. Za celé tri roky som nikomu o tom nepovedala. Skratka som to chcela nechať tak.

Bola to minulost. Aj keď som sa cez ňu nedokazala preniesť. Cele dni som trávila doma, lebo som sa bála, akéhokoľvek muža, čo okolo mňa prešiel.

„Keď ma prvý krát udrel, vedela som, že to už neni z lásky. Vtedy som to všetko pochopila. Ale aj tam som neodišla."

Teraz keď na to spätne myslím, už chapem aká som bola hlúpa a bezhlavo zamilovana do tyrana.

„Udrel ma znova a potom znova. Neprestal s tým ani po dalšiom pól roku."

Snažila som sa zachrániť ten vzťah a myslela som, že to ja som tá, čo robí chybu.

Nepovedala som mu všetko. Celvin, nebol len muž, čo dokázal udrieť ženu. Bol to aj muž, ktorý dokázal ublížiť ešte horšie.

Chytila som sa za stehno z vnútornej strani. Mala som tam jazvu, za ktorú môže tiež on.

Pri pomyslení na tú noc ma opäť zabolela. Cítila som znova všetku tu bolesť, čo mi spôsobil.

*****
Menší story time o Laure a Calvinovi. Budete si musieť počkať na ďalšiu časť do zajtra 😚

Lola.