Soulmates

Večera

Cez týždeň som sa snažila Tomovi vyhýbať. Stretla som ho iba pár krát na chodbe.

Obišli sme sa a keď dačo potreboval posielal za mnou ostatných.

Celý týždeň som počúvala ; Tom vám káže. Tom povedal. Tom vás žiada.

Už mi to išlo na nervy. Nech postaví ten svoj lenivý zadok a príde mi to povedať sám. Dnes je pondelok a mňa čaká druhý týždeň v praci.

Stíham presne. Autobus som stihla a nemusela sa vôbec ponáhľať. Išla som skôr, aby som stihla výsť aj tie brutálne schody.

Prišla som do kancelárie a sadla si za stôl. Vydýchla som si od uľaví.

Tie schody sú ako za trest. Ten kto stával túto budovu musí byť pekný magor.

Z myšlienok ma vytrhlo klopanie na dvere. Že by sa Tom, konečne odvážil sem prísť sám???

„Ďalej." povedala som normálnym hlasom a osoba vošla dnu. Bol to Bill.

Takže nie. Tom sa predsa len neuráčil zdvihnúť ten lenivý zadok a prísť sám.

„Dobré ránko." milo sa usmial a sadol si za stôl z opačnej strany.

„Nevidela si dnes Toma?" spýtal sa ma a dáke papiere položil na stôl.

„Ešte nie, iba teraz som prišla." povedala som mu a pozrela do papierov.

Stratil sa? Keby len. Bola by som sto krát šťastnejšia a život by bol krajší. Aspoň by sa nemiešal do môjho súkromného života.

„Asi bude ešte doma." povedal.

Jasné on si doma vyspáva, zatiaľ čo iný ľudia za neho robia robotu. Odfrkla som si a prevrátila očami.

Našťastie si to Bill nevšimol a pokračoval v hovorení.

„Dnes večer sme poznávaní na večeru. Chcel som ťa požiadať, aby si tam išla spolu s Tomom."

Týmto ma dosť zaskočil. Prečo ma o to žiada on? Mal by mi to prísť povedať sám Tom. Veď predsa robím pre neho a nie pre jeho brata.

Zdvihla som obočie a iba prikývla. Začala som čítať papiere a Bill sa zobral na odchod.

Nechcela som to viac komplikovať a rozčuľovať sa nad tým.

Celý deň som bola v pracovni a nikto ma nerušil. Nikto neprišiel so slovami ; Tom povedal.

A bola som za to neskutočne rada.

Bolo 19:00 a ja som išla domov sa vhodne obliecť na večeru ktorá je o ôsmej.

Vybrala som si šaty, spravila jemný make-up a upravila si vlasy.

Celkom som mala strach, že sa Tom ani neukáže. Celý deň som o ňom ani nepočula a nevidela. Dokonca som mu bola klopať ma dvere a nič.

Ale srať na neho. Prečo sa bojím o takeho povyšeneckého kreténa?

Bolo 19:50 keď som vyšla z domu. Pozerala som do mobilu či nemám dáke nové správy alebo zameškané hovory. Nemala som.

Teda mala, jeden od mami, ale s tou nemám náladu sa teraz baviť.

Prišla som do raštauracií ktorá už len na prvý pohľad vyzerala draho.

Vošla som do vnútra a pohľad mi hneď padol na Tom, ktorý sedel pri stole spolu s Billom a dákym dievčaťom.

„Ahoj." pozdravila som ich. Jediný Tom, si ma všimol keď som vošla.

„Och, ahoj." pozdravil ma Bill a aj to dievča. Tom zostal ticho sedieť.

Sadla som si hneď vedľa neho a snažila sa ignorovať jeho pohľad na mne. Obzerá si ma od chvíle, čo som vošla dnu.

Prišlo mi to, ako keby čakal iba na chvíľu, kedy otvorím dvere reštaurácii a objavím sa tu.

„Ja som Mell. Billová asistentka." povedala a milo sa na mňa z druhej strany stola usmiala.

„Laura. Tomová asistentka." tiež som sa na ňu usmiala.

„Viem. Počula som o tebe." k stolu prišli další dvaja muži.

Jeden z nich bol vysoký a zarastený. Mal rišavé vlasy a tak tiež aj bradu. Vyzeral ako praví uchylák.

Alebo jeden z tých nebespečných mafiánov, ktorý ťa unesú iba kvôli sexu.

Ten druhý mu nebol vôbec podobný. Bol o dačo mladší a mal blond vlasy. Nebol taký zarastený ako ten prvý. Hneď som si všimla jeho bledo modrých oči, ktoré mu svietili na míle ďaleko.

Obaja pôsobili celkovo nechutne, ale to skoro každý zbohatlík.

"Dobrý večer pani, a dámi." obaja sa uškerili.

Sadli si za stôl a začali sme preberať obchody. Moje miesto za stolom spočívalo medzi Tomom a tým rišavcom. Tuším sa volá Jesper.

*******
Tom a Laura sa opäť stretávajú po ich prvých dotykoch 🎉😍 tento príbeh sa mi začína páčiť viac a viac. Dúfam, že aj vám <3

Lola.