Soulmates

Iba ja a on

Môj vzťah s Tomom, je čisté peklo. Stála som v kabínke a snažila sa s pomocou asistentky dostať do svadobných šiat.

Je streda a moja záhuba sa blíži. Celkom som zvedavá na Toma v obleku. Nikdy pred tým ho na sebe nemal, aj keď je generálnym riaditeľom firmy.

Mohol si vybrať kohokoľvek a on si vyberie rovno mňa? To ma tak veľmi nenávidel alebo, čo som mu spravila?

Konečne som sa dostala do tých najdrahších šiat aké som kedy v živote videla. Prečo to len na mňa dali?

Môj celý život nemá takú cenu, ako tie šaty. Ani som sa radšej nepýtala na cenu tých ostatných šiat.

„Hotovo." povedala asistentka a ja som sa postavila pred obrovské zrkadlo.

Šaty ktoré som mala na sebe :

Pri pohľade na seba samu my oči vypadli z jamiek. Toto nemôže byť skutočne.

Vždy som snívala, že budem mat obrovskú svadbu s Tureckým mafiánom. Bol to môj výmysel z dectva.

Teraz som túžila iba po úprimnej láske. Nič viac som nechcela. Ľudia v tomto svete sú príšerný. Za tvárou anjela sa vždy skrýva myseľ diabla.

Nikomu sa nedá veriť. Každý je dvojtvárni. A aj cez to všetko. Cez to sklamanie. Stále verím v pravú a impozantnú, skutočnú lásku.

Možno vám prídem najivná, ale je to tak. Prežila som si veľa vecí, za celý môj život.

Calvin, rodiča. Všetko to bolo neskutocne ťažké. A aj tak som dúfala, že raz sa nájde niekto kto ma bude milovať.

Niekto ako...

„Ja sa asi poseriem!" skríkla Anastázia.

Úplne som zabudla povedať, že Anastázia si našla novú prácu. Nepovedala my, že to je pre túto módnu agentúru.

Stretli sme sa len tu a obe sme zostali prekvapené. Vbehla do izby kde som sa obliekala a jej reakcia ma rozosmiala.

Hneď som zabudla na svoje myšlienky. Ona jediná ma vždy vedela rozosmiať. Aj spolu s Mathiasom. Milujem ich oboch tak veľmi!

„Vyzeráš nádherne." prišla ku mne a chytila ma za obe ruky.

Prebehla ma pohľadom hore a dole. Otvorila ústa a naznačila s nimi WOW.

„Si najkrajšia nevesta akú som kedy videla. Aj keď tak trocha falošná." zasmiala sa.

Prinútila som sa k slabému úsmevu. Anastázia si to ako ináč hneď všimla a hodila na mňa pohľad, že mám okamžite vyklopiť, čo sa deje.

„Myslíš, že sa niekedy nájde niekto, kto ma bude milovať?" povzdychla som si.

„Si nádherná, mladá žena. Jasné, že sa niekto nájde, zlatíčko. A ak nie tak si ta vezmem ja." vyhlásila a obe sme sa rozosmiali.

Objala ma a pobrali sme sa na miesto fotenia.

„Pre zmenu sa teraz poserieš ty, keď uvidíš Toma v obleku." povedala Anastázia normálne.

Všetci na okolo ju počuli a bolo jej to úplne jedno.

Prišli sme von kde sa malo fotiť. Miesto už bola nachystané. Všetci čakali už len na mňa a Anastaziu.

Toma som spozorovala hneď. Nemal typicky svadobný oblek. Mal beggy jeans, čierne tričko a cez to prehodené sako.

Anastázia mala pravdu. Skoro som sa s neho posrala. Vyzeral krajšie než kedykoľvek.

Ťažko som prehltla a pomali zišla zo schodov, rovno k nemu.

Uškrnul sa na mňa. Spýtavo som sa na neho pozrela.

„Čo?" spýtala som sa keď mlčal.

„Veď nič nevravím." chytil ma okolo pása a otočil sa smerom ku fotografovi.

„Prečo sa na mňa tak pozeráš?" upresnila som moju otázku.

Stisol my pás a sklonil sa k môjmu uchu. Fotograf my nakazal, aby som sa k nemu viac natlačila nech vyzeráme byť zamilovaný.

„Pretože si nádherná." povedal rovno v čase keď nám fotograf nakázal, pozrieť sa na seba.

V tvári som mala červeň ktorá tam nemala byť. Zase som bola napätá. Nie! Toto sa nemá diať.

„A chcem vidieť ten zamilovaný pohľad." ozval sa fotograf.

Prestala som ho úplne počúvať. Moje srdce teraz vnímalo iba Toma. Moje oči teraz videli iba Toma. Moje uši počuli len jeho hlas. Môj nos cítil len jeho nezabudnuteľnú vôňu. Moje celé telo sa uvlnilo v jeho náruči.

Naklonil sa ku mne a čelom sa oprel o moje. Zovrel my pás a druhou rukou ma chytil jemne za bradu.

„Uvoľni sa, slniečko. Som to iba ja." šepol.

Prestala som vnímať svet okolo nás. Sústredila som sa iba na neho. Boli sme len my. Iba ja a on. Tom a Laura. Nikto iný.

Uvľnila som sa a prinutila sa otvoriť oči a pozrieť sa do tých jeho.

Usmieval sa. Usmieval sa tak, ako som ho ešte nikdy nevidela usmievať. Bol to krásny a úprimný úsmev.

Usmiala som sa tiež. Moje srdce práve roztalo. Práve teraz ma dobehla moja záhuba. Bola som mrtva a nedokázala som mu viac odolávať.

„Slniečko?" hlásol. Jeho úprimný pohľad ma dostával do kolien.

Keby na nedržal, padla by som.

„Áno?" šepla som a hlas sa my triasol.

„Budeme sa musieť vrátiť späť do reality." pohladil ma jemne po líci.

Nechcem. Nechcem sa tam vrátiť. Chcem zostat tu. S ním. Iba ja a on. Len my dvaja. Tom a Laura. Nikto iný.

Prikývla som a obaja sme sa od seba navzájom odtiahli.

„Neuveriteľné! Na chvíľu som naozaj veril, že sa milujete." povedal fotograf a začal tlieskať.

******
Už sa nám to začína hrútiť. Vôbec netuším koľko časti bude mať tento príbeh, ale ešte zďaleka nie je koniec!

Lola.