Soulmates

Bolesť

~ Laura ~
O dva týždne neskôr

„Tom musím už ísť." povedala som mu a odstrčila ho od seba.

Stále ma tlačil k dverám v jeho kancelárii a nechcel ma pustiť. Bozkával ma na krk a šepkal mi do ucha.

„Mám presní rozvrh tvojho dňa. Stretnutie ti začína o pätnásť minút. Nesnaž sa ma klamať." jeho hlas bol hrubý a drsný ako zvyčajne.

Prisal sa mi na krk a bolo mi hneď jasne, že mi robi cucflek.

„Tom, opováž sa," nenechal ma dopovedať, lebo mi tuku pritlačil k ústam.

To je ale magor. Divné, že aj to ma vzrušuje. Odtiahol ruku a odtlačil sa odo mňa.

Pozrela som na svoj krk a bol tam obrovský červený fľak. Ja ho zabijem. O pätnásť minút mam stretnutie a prídem tam takto.

„To sa mi nepodarí zakriť." zafnukala som a strčila do Toma.

Ani ním nehlo. Dakedy som premýšľala či neni náhodou z ocele alebo dačo. Nebol.

„Aspoň budú vedieť, že mi patríš." uškrnul sa a prisal sa mi na pery.

Bol to dlhý a trvrdý bozk. Nehovorím čo ešte všetko bolo tvrdé. Určite to nebol len bozk.

Keď ma konečne pustil vybrala som sa na stretnutie ktoré netrvalo dlho. Skončilo sa o pól hodinu lebo som dobrá v presviedčaní ľudí.

Vratila som sa späť do firmy a išla do svojej kancelárie.

Prekvapene som zastala medzi dverami. Na mojej stoličke sedel Calvin a hral sa s perom.

„Ahoj." pozdravil ma a odporne sa usmial.

Stuhla som. Iba som na neho nemo zízala a neprehovorila.

„Je slušnosť sa aj odzdraviť. Vieš?" uškrnul sa a iba si so mňa uťahoval.

Robil to vždy. A ani pi troch rokoch ho to ako vidím neomrzelo.

„Čo tu chceš?" vyšlo so mňa.

Došlo mi, že mi nič nemôže spraviť. Sme medzi ľuďmi. Stačilo by iba zakričať.

Postavil sa a prešiel pred stôl. Tam sa oper a založil si ruky cez prsia. Obzrel si ma od hlavy až dole a stále mal na tvári ten nechutný úškrn.

„Hovoriť s tebou." odtiahol sa od stola a začal sa ku mne približovať.

„Nemáme sa o čom." ustúpila som o krok.

„Bojíš sa ma, však?" sarkasticky sa zasmial a sklonil hlavu.

„Teší ťa to?" opäť som ustúpila o krok až som nakoniec narazila do steni za mnou.

„Vieš, že som to nechcel spraviť. Nedala si mi však na výber." prišiel až ku mne.

Jednu ruku dal nad moju hlavu a oprel sa. Srdce mi neuveriteľne rýchlo bylo. Hlava sa mi točila a pred očami som zase videla tú noc.

Je vôňa vnikla do môjho nosa a ja som opäť pocítila jeho odporné dotyky.

Ruky a aj nohy sa mi začali triasť. Nevedela som čo robiť. Až napokon prišla tma.

Pred tromi rokmi...

„Prestaň!" skríkla som na celý byt.

Aj tak ma neposlúchol a ďalej ma tlačil na gauč. Týčil sa nado mnou a ja som nemala žiadnu moc. Bola som ako jeho zvieratko s ktorým si zaobchádzal, ako chcel. A nakoniec mi to dal za vynnu.

„Prosím. Calvin." uplakane som ho prosila.

Sklonil hlavu a stiahol sa dole. Dačo zobral do ruky a prešiel mi tým po stehne z vnútornej strany.

Bola to neuveriteľná bolesť no nemohla som kričať. Jeho ruka mi zapchávala ústa a utlmila môj krik.

Nikto ma nepočul. Nikto ani len netušil, čo sa tu práve dialo. Dorezal mi práve stehno z vnútornej strany a pozrel sa na mňa s úškrnom...

Nie, nebol to úškrn...
Smial sa...
Moja bolesť ho tešila.

*******
Koniec dalšej časti. Dúfam, že sa páčila. Toto je úplne random napísané, keďže ma nenapadlo nič lepšie <3

Lola.