Soulmates

Prechádzka

„Čože sa stalo?!" vykríkla Anastázia.

Vyrazili sme do mesta sa zabaviť. Kúpili sme si kebab a prechádzali sa po uliciach. To bol nás druh zábavy.

Neboli sme zrovna tie typi, čo by strávili víkend v klube.

Musela som Anastázii povedať všetko, čo sa s Tomom stalo. Nevládala som to ďalej držať v sebe. U nej som mala sto percentnú dôveru. Viem, že to nikomu nepovie.

„On sa ťa surovo spýtal, či ťa môže pobozkať?" prehovorila s plnými ustami.

Ak niečo Anastázia milovala, tak to bolo jedlo a hlavne kebab. Chýbali mi takéto večeri s ňou.

Ani ona a ani ja sme nemali veľa času. Na víkend som si zobrala voľno keďže ho mala aj ona.

„Je taký hot, že keby som tam ja sa nemusí ani pýtať. Hneď by som sa na neho vrhla." povedala Anastázia pobavene.

Začali sme sa smiať, lebo obe vieme, že by to bola schopná spraviť. Anastázia nemala strach z ničoho.

„Prečo si mu zo nedovolila?" odhryzla si z kebabu a prežúvala.

„Výťah zastal a dnu vošla Mell. Nestihla som mu ani odpovedať." odhryzla som si tiež.

Tento kebab my padol vhod. Keďže som celý deň nič nejedla. Zobrala som si síce voľno, ale celý víkend som pracovala na novom pláne firmy.

Bola som nesmierne rada, keď som to dokončila. Už my iba stačí presvedčiť Toma, a dostať jeho súhlas.

Sadli sme si na lavičku v parku a pozerali na nebo. Vonku už bola tma a nič sa nevyrovná nočnej oblohe.

„Čo budeš robiť?" spýtala sa Anastázia a stále pozerala na oblohu.

„Netuším." mykla som plecami a pohľadom som skĺzla na mesiac.

Prečo my toto robíš, Tom Kaulitz? Prečo už aj pri pohľade na tú najkrajšiu nočnú oblohu, musím myslieť na teba a dotyky ktoré si my dal?!

******
Kratšia čásť, tak my prepáčte. Neviem, čo viac sem napísať, ale dúfam, že ste radi aj za takúto kratšiu.

Lola.