Soulmates

Kde si bol?

~ Tom ~

Presvedčil som ju. Aj keď troška iným spôsobom ako by som mal. Znova som ju pretiahol. Tento raz v sprche.

Chcel som, aby išla už dnes, spolu so mnou, no povedala, že až zajtra.

Odišiel som od nej a išiel hneď do firmy, kde ma čakala zase hnusná realita.

Vždy keď som bol s Laurou, zabúdal som na okolitý svet. Keď som ju videl, prestal pre mňa každý existovať.

Videl som iba ju a mňa. Myšlienky sa vytratili tak rýchlo, ako keby nikdy neexistovali.

A keď som ju konečne získal, už ju nenechám len tak odísť. Patrila mi. Je iba moja.

Vstúpil som do firmy a hneď som sa vyviezol výťahom na siedme poschodie.
Išiel som do mojej kancelárie.

„Kde si bol?" Bill stál vo vnútri mojej kancelárie.

Ako sa sem dostal? Asi som zabudol zamknúť.

„Mal som na praci niečo dôležité." odpovedal som a prešiel popri ňom.

Sadol som si za stôl a on sa posadil na opačnú stranu oproti mne.

„Vážne?" spýtal sa neveriacky a nadvyhol obočie.

Billa sa nedá oklamať. Mohli ste byť v klamaní dobrý ako chcete. Ale Billa neoklamete.

„Bol som za Laurou." to mu musí stačiť.

Odvrátil som od neho pohľad. Nemohol som prestať myslieť na to, čo som ešte pred hodinou s ňou robil.

„A? Vrati sa." vyzvedal.

„Áno, vrati sa." odpovedal som normálne, no v mojej mysli bolo cite peklo.

„Čo si jej povedal?" bože je taký zvedavý.

„Nič." mykol som plecami a vytiahol zo zásuvky zložku ktorú treba upraviť.

„Tak ako to, že sa vracia?" Bill mi zjavil zložku spred nosa a nútil ma odpovedať mu pravdivo na otázku.

„Večer som sa zobral a išiel za ňou. Chvíľu sme sa rozpravali, ale potom som ju pritlačil k dverám a ona sa na mňa vrhla. Celú noc som ju preťahoval v každej jednej polohe. Ráno som ju presvedčil a ešte asi tak pred hodinou som ju opäť pretiahol v sprche."

Povedal som hrubým hlasom a Bill sa nestačil diviť. Vytrhol som mu zložku z rúk a otvoril ju.

„Stačí ti to, alebo potrebuješ ešte niečo?" nadvihol som obočie a čakal čo povie.

Stratil úplne slová. Kukla na mňa s otvorenými ustami a vypúlenimi očami. To bol skratka Bill.

„Ty si- čože si?!" postavil sa zo stoličky a vystrel ruky.

„Budeme sa o tom rozprávať neskôr, dobre?" vyrazil sa mu dych.

„Musím spravovať to čo si mi teraz povedal." zobral sa na odchod z mojej kancelárie.

Zasmial som sa a ďalej sa venoval zložke. Bill bol Bill. Zvykol som si na jeho prehnané reakcie.

*******
Ďalšia časť. Predsa len som vymyslela ako také pokračovanie. Dúfam, že sa páči a ďalšia časť bude zajtra <3

Lola.