Soulmates

Slniečko

Mala som to šťastie, že sme mali ešte asi pól hodinu čas. Tom povedal, že ma odvezie domov nech sa prezlečiem z týchto mojich teplákov.

Super, ďalšia pól hodina s Tomom na vyše. A to som sa mu chcela vyhýbať. Po ceste na parkovisko som mlčala.

Vošli sme na parkovisko ktoré patrilo firme. Tom stával na podzemnom parkovisku. Stále na istom mieste.

"Si v pohode? Si dnes dáka divná." Pozeral na mňa počas chôdzi.

Ešte, že som taká šikovná. Pozeral na mňa a ja som sa potkla o obrubník. Zachytil ma rukou. Hneď som sa odtiahla.

"Laura, čo ti je?"

Zostala som ticho. Čo mu mám akože povedať? Vieš Tom, nenávidím sa za to, že som ti zaspala v aute a dnes som sa ti celý deň chcela vyhnúť, lenže máme to pojebané fotenie.

To mu teda určite nepoviem. Pokrutila som hlavou.

"Som v pohode." pokračovala som v chôdzi a Tom išiel za mnou.

"Nie to niesi. Povec mi, čo s tebou je?" zastavil ma.

Schmatol ma za zápästie a otočil ma smerom ku nemu. Prečo je tak prehnane starostlivý?

"Len..." chystala som sa mu to povedať, no dačo mi v tom stále bránilo.

"Len čo, Laura Gloria Wheeler?" Nadvihol my bradu a prinútil ma pozrieť sa na neho.

Zostala som prekvapená po tom, čo ma oslovil celým menom. Skoro nikto nevedel, že mám aj druhé meno.

"Skadial... skadial vieš moje stredne meno?" zaujímala som sa.

Zostala som z toho až tak veľmi šokovaná, že som zabudla na vzdialenosť ktorá bola medzi nami. Delili nás centimetre.

Toto je zle! Toto je kurva veľmi zlé! Tak prečo sa od neho nedokážem pohnúť? Prečo tu ešte stále stojím a dovolím mu aby sa ma dotýkal?

Od Calvina som nikomu nikdy nedovolila aby sa ma dotkol. Čo sa to so mnou deje?

"Zistil som si to." povedal jednoducho a pozrel my na pery ktoré som si oblizla.

"Ako?" stále som na neho zízala, ako na obraz v galérii.

"Som riaditeľ firmy, mám kopec známych. Nikto my nepovie nie keď dačo potrebujem. Som biliónár, slniečko."

Ako ma to práve nazval? Počula som dobre? Slniečko. SLNIEČKO! Čo sa to tu deje? Ak sa nepohnem, skončí to zle. Musím sa pohnúť.

Na tak Laura Gloria Wheeler, pohni tými lenivými nohami a kráčaj k autu!

"Poďme! Inak zmeškáme fotenie! A ja tam nehodlá byť v teplákoch."

Ožila som. Zase som bola tá roztržitá Laura. Rýchlosťou blesku som prešla k jeho autu. Tom zostal prekvapené stáť na mieste.

Nakoniec sa pohol a uškrnul sa. Prišla som mu vtipná. Ako ináč.