Tom stál v obývačke a ja som behala z izby do izby ako šialená.
Nevedela som sa rozhodnúť, aké šaty si mám dať na seba.Hrabala som sa v skriňi plnej veci.
Rozhodovala som sa medzi dvoma šatmi.
Silno modré alebo červené.
Oboje boli strihovo dosť podobné, ale aj tak není jednoduché si medzi nimi vybrať.Vytiahla som ich oboje a ukázala ich Tomovi.
V klude stál a obzeral si môj dom."Ktoré?" keď si neviem vybrať ja, vyberie ich on.
"Silno modré." odpovedal a mykol nad tým plecami.
To bol teda dosť rýchli výber.
Mohol sa aspoň trocha posnažiť a nie hneď trepnúť jednu farbu.Odišla som do kupelne sa prezliecť.
"Klúdne si sadni, nemusiš tam stáť ako stĺp. A ak chceš vodu, je v chladničke."
Niesom bohvie aká hostitelka.
Chodí ku mne iba Anastázia a tá sa tu obsluhuje úplne sama.Zamkla som sa v kúpeľni a navliekla na seba silno modré šaty.
Musím povedať, že Tom nemá zlí vkus.Spravila som si k tomu jednoduchý make-up a spokojne vyšla z kupelne.
Tom ešte stále stal strede obývačky.
Od kedy som odišla do kupelne ani sa nepohol."Hotovo?" spýtal sa a prezrel si ma od hora dole. Zase ten jeho nepríjemný pohľad.
Nemám rada, keď si ma niekto takto obzerá.
Potom neviem, čo si o mne ten človek myslí."Pristane ti to." povie Tom po ceste do jeho auta.
"Ďakujem." odpoviem a znova pocítim to teplo na koži ako minule.
Fotenie :
Prišli sme na fotenie a tam nás hneď naštelovali.
Bill stál na ľavej strane a vedla neho a trocha popredu Mell. Držal ju za pás.Tak isto sme stali my s Tomom vedľa nich. Jeho ruka spočinula na mojom páse a z neznámeho dôvodu som sa mykla.
Moje telo bolo napäté a aj keď fotograf povedal nech sa uvoľníme, nedokázala som to.
Veď mám predsa Tomovu ruku na svojom páse!Mell vyzerala spokojne a milo sa usmievala. Vôbec jej nevadilo, že sa jej dotýka Bill.
Čo ak sú spolu?"Taaak, môžme začať fotiť."
Fotograf sa pustil do fotenia. Potom si nás opäť nastavil úplne ináč. A na koniec sme dali dvojicou fotku. Ja a Tom. Mell a Bill.
Strávili sme tam cca dve hodiny.
"A chceli by sme vás štyroch, pozvať na otvorenie našej novej módnej značky. Bude to nabudúci týždeň v piatok o siedmej, to začína. Boli by sme radi, keby prídete."
Prihovoril sa nám chlap ktorý to tu má všetko na starosti.
"Budeme tam." odpovedal Bill a nakoniec sme sa všetci rozlúčili.
Tom sa ako ináč zase ponúkol, aby ma mohol odviesť. Vonku bolo už chladno a tma takže som súhlasila.
Ďalšia trápne ticha cesta po boku Toma Kaulitza.
******
Prepáčte, že píšem také krátke časti, ale budú vychádzať častejšie než vychádzali.
Lola.
YOU ARE READING
Soulmates
RomancePRÍBEH SA STÁLE UPRAVUJE! AJ KEĎ EŠTE NIE JE DOPÍSANÝ!!!! „Zistil som si to." povedal jednoducho a pozrel my na pery ktoré som si oblizla. „Ako?" stále som na neho zízala, ako na obraz v galérii. „Som riaditeľ firmy, mám kopec známych. Nikto my ne...