Soulmates

Správy

Stalo sa, zaspala som mu v aute. Podľa mojho odhadu ma musel preniesť do postele.

Zobudila som sa v svojej posteli. Na nočnom stolíku boli položené moje veci a kľúče od bytu.

Bože, som taká hlupaňa. Ako som mohla zaspať v aute svojho šéfa?! Ježiši kriste! Prečo som len s tým súhlasila?!

Posadila som sa na posteľ a skontrolovala čas. Bolo pól piatej večer. Vyšuchtala som sa z posteli a zašla do sprchy.

Po schrche som sa navečerala a hneď volala Anastazii.

"Ano?" Ozvalo sa z telefónu.

"Zaspala som mu v aute." Povedala som jednoducho.

Anastázia vabychla od smiechu a začala sa pýtať na všetko. Ako som sa dostala k nemu do auta? Odniesol ma? Prečo mi ponúkol, že ma odvezie?

Sama som nevedela odpoveď na jej otázky. Som úplná krava! Nenávidím sa za toto. Sadla som šéfovi do auta a aj som mu tam zaspala. Asi zomriem.

Alebo sa radšej zabijem. Skočím z mosta. Pri mojom šťastí by som skočila rovno na Tomové auto a cele by ho mal od mojej krvi.

Hovor z Anastáziou sa skončil. Mala som strašne nutkanie napísať Tomovi a ospravedlniť sa mu.

Zapla som naše správy a začala písať.

Laura :
Prepáč, že som ti zaspála v aute.

Nie, to je moc originálne. Znie to ako keby my to vôbec neprišlo ľúto. Potrebujem niečo viac uveriteľné.

Zmazala som to a snažila sa vymyslieť niečo lepšie.

Laura :
Veľmi ma mrzí, že som ti zaspala v aute. Prečo si ma nezobudil? Prešla by som po svojich.

To zase znie ako keby som bola naštvaná za to, že ma odniesol a snažil sa byť milí.

Som zúfalá. Čo mu mám napísať? Zmazala som to znova. A hneď mi začal zvoniť telefón. Volal TOM!

Čo teraz kurva? Mám zdvyhnúť alebo sa mám hrať, že ešte spím? Zpanikárila som a mobil odhodila na druhu stranu gauča.

Stále zvonil. Ten má ale vydrž. Nezdvihla som. Telefón dozvonil a ja som si vydýchla. Ale čo teraz? A čo zajtra v praci?

Cinkla my správa. Doplazila som sa pomali ku mobilu a pozrela od koho tá správa je. Jasné, že od TOMA. Asi ma jebne!

Nádych a výdych. Naťukala som heslo a prečítala si správu od neho.

Tom :
Prepáč, že otravujem. Len som chcel vedieť či ti je už lepšie.

Nie, vôbec mi nie je lepšie. Cítim sa ako dáke najivné dievča na základnej škole. Bolo od neho zlaté, že sa zaujímal, ale prečo?

Veď som jeho ASISTENTKA!

Laura :
Je mi fajn. A prepáč, že som zaspala v tvojom aute.

Odoslané. Fajn, teraz mi už vôbec nie je fajn. Asi sa zbláznim. Prečítal si to hneď ako som to poslala.

Tom :
To nič, nerob si starosti. Si lahučká ako pierko.

A po tejto správe sa už asi nikdy neukážem svetu.