Opposites attract/Narry m-preg ✔

5 Diel - Ráno

Ahoj :) prepáčte, že som to takto usekla, ale na to bude ešte čas aj vzhľadom na to, že Nialler bol na mol :D no nový dielik je tu a ja dúfam, že budete spokojný ;) pridávať budem teraz častejšie, pretože celý budúci týždeň tu nebudem, takže nový diel bude až cez víkend :)

P.S. Ospravedlňujem sa za chybyčky a prajem pekné čítanie ;)

***

Harry

Ako každé iné ráno som sa zobudil okolo 7 hodiny. Lenže tento krát som tu nebol sám. Vedľa mňa ležal Niall. Bol strašne zlatý. Vlasy mal strapaté, tie krásne modré oči boli zavreté a spokojne si spal s pootvorenými perami, ktoré som včera preskúmal do posledného centimetra. Bol nádherný a včera ako vzdychal moje meno, to bolo úžasné. Čo?! Nie! Je to len ďalší chalan, ktorý skončil v tvojej posteli nič iné! Spamätaj sa Styles! Čo tu vlastne ešte robím?! Musím vypadnúť než sa zobudí!

Pomaly som odkryl perinu a postavil sa. Pretočil sa na bok a niečo zamrmlal, ale spal ďalej. Zobral som si svoje veci, nechal som mu malý odkaz a odišiel som.

Niall

Zobudil som sa v neznámej izbe. Kde som? A ako som sa tu ocitol? Prečo si nič nepamätám? Posledné na čo si spomínam bolo...Styles! Ten kretén mi navrhol zmierenie a potom pohárik a ďalší a potom mám tmu. Čo sa vlastne včera stalo?!

Posadil som sa a bol som nahý. Čo?! Prečo som nahý?! Chcel som sa postaviť, ale chytila ma silná bolesť zadku. Sadol som si teda naspäť a všimol som si na stolíku papierik. Vzal som ho do rúk a s obavami čo tam asi je som ho pomaly otvoril.

Včera to bola sranda! Najlepšia noc! Bol si skvelý princezná! H. xoxo

Prečítal som si to ešte raz. H? Kto to môže byť? A najlepšia noc? Nechápal som. Zdvihol som svoje veci zo zeme a obliekol som sa. Počkať! Princezná?! H?! Ten idiot Styles!!!! Ja som sa s ním vyspal?! Nie nie nie nie ! To nemôže byť pravda! Prečo som mu to dovolil! Som idiot! Ale prečo si nič nepamätám? Opil ma! Keď ho nájdem tak je mŕtvy! Vyšiel som von z izby, všade dookola pobiehali ľudia a upratovali. V kuchyni stála mama. Zašiel som za ňou, či o niečom nevie.

„Mami ahoj" pozdravil som.

„Niall tu si! Bála som sa o teba. Kde si bol?"

„No...ja...som bol..."

„Kde?"

„V izbe"

„Aha....a čo si tam robil celý čas? Naposledy som ťa videla ako utekáš za Harrym" povedala. Ale to si nepamätám. Prečo by som za ním utekal?

„Hm...a nevidela si ho?"

„Myslím, že už odišiel má nejaké preteky či čo...prečo sa pýtaš?"

„Aha...len som sa ho chcel na niečo spýtať"

„A na čo?"

„To je jedno...treba ti s niečím pomôcť?"

„Nie...bež za Lukom chcel sa s tebou o niečom rozprávať a potom sa vráť sem, keď skončím pôjdeme domov"

„Dobre a kde je Luke?"

„Myslím, že je vonku"

„Dobre" povedal som a odišiel som nájsť Luka.

***

„Ahoj Luke mama vravela, že si niečo chcel"

„Ahoj áno poď prosím so mnou" ťahal ma niekde za budovu.

„Tak čo sa deje?"

„No to som sa chcel spýtať ja"

„Čo? Nechápem ťa"

„Čo sa deje medzi tebou a Harrym?"

„ČO?! Neviem o čom to hovoríš"

„Ale vieš videl som vás"

„Jak videl? Čo to tu melieš?"

„Neklam veď som vás videl!"

„Ale ja fakt neviem, o čom rozprávaš!"

„Tak keď som šiel z WC tak ste tancovali a on ťa pobozkal, potom utekal preč a ty za ním za roh budovy a asi po 5tich minútach som vás videl ako spolu vchádzate do budovy...to bolo posledný krát čo som ťa videl...tak?"

„No....ja...ehm...neviem"

„Ako to, že nevieš?" zakričal.

„Nekrič ja neviem čo sa stalo, nič si nepamätám, posledné čo viem je, že som si šiel pre punč a potom nič" aj ja som kričal.

„Dobre, ja sa len o teba bojím"

„Ja viem, vážne si nič nepamätám, a potom som sa zobudil nahý v nejakej izbe" rozplakal som sa.

„Niall neplač...počkaj nahý?" prikývol som. „Ja toho Stylesa zabijem! Nájdem si ho!"

„Nie...už to je jedno aj tak som sa s ním asi vyspal už sa nedá nič robiť"

„Poď sem" objal ma. „Prisahám ak ti ublížil, tak ho zabijem...budeš v pohode?"

„Hm...asi hej"

„Dobre, my so Soph už musíme ísť na letisko, keby niečo kľudne mi hocikedy zavolaj"

„Dobre...tak sa maj a užite si to" objal som ho znova a odišiel som za mamou.

„Mami môžeme ísť?"

„Už idem, bež ku autu, ja za chvíľu prídem"

„Dobre"

„Niall?"

„Áno?"

„Ty si plakal?"

„Nie...len mi niečo spadlo do oka" usmial som sa.

„Aha dobre teda"

Nevedel som prečo ma to tak zobralo, veď ho ani nepoznám. Ale na druhej strane je pravda, že k nemu asi niečo cítim po včerajšku. Mám vždy taký zvláštny pocit, pri myšlienke naňho. Čo budem teraz robiť? Mám sa tváriť, že sa nič nestalo? To bude asi najlepšie. Ale predsa bývame v rovnakom meste, môžeme sa hocikedy stretnúť. Prečo som mu to dovolil?! Nemal som naletieť na to jeho akože zmierenie! Som idiot! Nechcem ho už nikdy vidieť!

„Zlato si v pohode?" ozvalo sa za mnou.

„Ou mami! Áno som, ideme už?"

„Ideme" odomkla auto, nastúpili sme, ja som si sadol dozadu, pretože som si chcel zdriemnuť. Dal som si sluchátka a zapol som si pesničky, aby som ho aspoň na chvíľu vyhnal z hlavy. Po chvíli som zaspal...