Opposites attract/Narry m-preg ✔

12 Diel - Kate

Niall

Ráno ma prebudil buchot. Pretrel som si oči, posadil sa. Hodinky ukazovali 5 hodín ráno a Harry tu nebol, ale usúdil som, že bude asi v kuchyni, keďže bolo počuť štrnganie tanierov. Obliekol som si boxerky, tričko a vydal sa za ním. Stál  opretý o kuchynskú linku a niečo kuchtil.

„Ahoj" pozdravil som mu. Otočil sa a venoval mi jemný úsmev.

„Ahoj princezná, ako si sa vyspal?" podišiel ku mne, chytil ma okolo pása, pritisol k sebe a dlho pobozkal.

„Celkom dobre a ty?"

„Ja ani veľmi nie, ale to nevadí, v poslednej dobe vôbec nespím" pousmial sa a vrátil sa k vareniu čohosi, čo vyzeralo ako praženica.

„Vadí, mal by si sa poriadne vyspať, nechaj to, ja to dorobím a ty si choď zdriemnúť je málo hodín"

„Nie, ja aj tak budem musieť skočiť do obchodu, lebo tu skoro nič nemám a chcem ti prichystať obed" usmial sa.

„To bude skvelé, ale nie"

„Prečo?"

„Pretože spánok je dôležitý a ty ho potrebuješ! Takže sa vrátiš do postele a ja to tu popracem a potom zájdem do obchodu, teraz nebude ešte otvorený, je 5 hodín ráno" usmial som sa.

„Ja som ťa zobudil!"

„Nie to je dobré, bež"

„Tak dobre" konečne sa mi podarilo ho dostať do postele. Chvíľu som pri ňom sedel až kým nezaspal.

Nechápem čo sa to s ním deje. Samozrejme, že som rád, že je ku mne milý, ale toto teraz bolo divné. Vyzeral byť dosť mimo. No nechám to tak, radšej to popracem ako som sľúbil.

Keď som mal všetko hotové bolo na čase niečo zjesť, pretože môj žalúdok už dlhšiu chvíľu vyhrával. Otvoril som chladničku, lenže bola úplne prázdna až na pár potravín. Nakoniec som si vzal krajec chleba s marmeládou a rozhodol som sa, že skočím do obchodu na ten nákup. Výhodou bolo, že supermarket bol oproti jeho bytu. Vzal som jeho peňaženku, pretože moja zívala prázdnotou a predsa sú to jeho potraviny, teda nie že by som bol lakomý, ale bude to pre jeho chladničku.

Potichu som vošiel do jeho izby, obliekol sa a s posledným uistením, že spí som odišiel.

Na to, že bolo sotva pol 7 ráno tu bolo dosť plno ľudí. Keby som tak vedel, čo mal v pláne uvariť, no nevadí vezmem z každého niečo, snáď mu to nebude vadiť. Vzal som si košík začal som doň hádzať veci či už zeleninu a ovocie, sladkosti, pečivo a rôzne iné. Práve som prechádzal k pokladni zaplatiť, ale zastavil ma niečí hlas.

„Ahoj" otočil som sa a predo mnou stála štíhla, vysoká, modro-oká dlhovlasá blondýna.

„Ahoj?" bol som z toho trocha nesvoj, pretože mi bola neznáma a ja som netušil prečo sa mi prihovára.

„Som Kate"

„Niall" podal som jej ruku na znak zoznámenia a pousmial som sa na ňu. Úsmev mi opätovala.

„Pozerám, že si prišiel na veľký nákup"

„No tak nejak" zasmial som sa a ona sa nechápavo pozrela. „môj priateľ mal prázdnu chladničku a vzhľadom na to, že mi chcel uvariť obed, lenže nebolo z čoho tak som sa rozhodol mu urobiť radosť a nakúpiť kým spí"

„Aha" usmiala sa a spolu sme šli zaplatiť.

Pred obchodom sme sa rozlúčili a ja som šiel smerom k Harryho bytu, lenže ma znova zastavila.

„Niall? Počkaj!"

„Čo sa deje?"

„Tvoj priateľ sa volá Harry?" pozrel som na ňu a na tvári mala nespokojný výraz.

„Áno prečo?"

„Len tak" usmiala sa. „Dobre tak ja už pôjdem, tak sa maj a budem rada ak si so mnou vyrazíš na kávu, čo ty na to?"

„No neviem či je..."

„Prosím, bude sranda!"

„Tak dobre"

„Výborne" znova sa usmial, dala mi svoje číslo a ja som jej dal zas to svoje, no a s tým, že sa ozve odišla.

Možno by bolo fajn mať kamarátku. Myslím, že som spravil dobre, že som sa s ňou dohodol na stretku. Určite bude skvelá a milá ako vyzerá.

Odomkol som byt a potichu som povykladal nákup, aby som ho neprebudil. Zapol som si telku a pustil si nejaký film.

Asi po troch hodinách som počul otvoriť dvere od spálne. Otočil som sa a uvidel som zaspatého Harryho len v trenkách a tričku so strapatými vlasmi všade trčiacimi. Vyzeral neskutočne.

„Dobré ráno" zívol a posadil sa vedľa mňa.

„No dobré ráno" usmial som sa a on sa na mňa nahnevane pozrel. Zasmial som sa a pobozkal som ho. Pritiahol si ma bližšie a začal ma bozkávať. Po chvíli som sa odtiahol a on mi venoval ublížený pohľad. „Bolo by fajn keby si si vyčistil zuby" znova som sa usmial.

„Ty si ale!" konečne sa aj on usmial.

„Teraz sa bež umyť a potom by sme mohli pokračovať v čom sme prestali" žmurkol som na neho, postavil som sa a otočil som sa s tým, že mu ešte niečo poviem, lenže zmizol v dverách kúpeľne. Iba som nad tým pobavene pokrútil hlavou a odišiel som do kuchyne nachystať veci na obed.