Opposites attract/Narry m-preg ✔

17 Diel - „Môj malý zázrak"

Pohľad tretej osoby

„No tvoja mama mi povedala, že od malička si mal nejaké problémy a ešte keď si bol v maternici, tak sa doktorom zdalo niečo divné. Robili všemožné testy po tvojom narodení a zistili, že môžeš mať deti. Netuším ako je to možné, ale je to pravda. Neviem, či je to pre teba dobrá alebo zlá správa, no podľa všetkého si tehotný" dohovoril doktor a chlapec naň pozeral ako na zjavenie.

„T-tehotný?!" zopakoval a dlaňami si zakryl tvár. Jeho telo ovládli vzlyky. Postaršia žena ho objala a tíšivo hladila.

„Samozrejme je možné plod odobrať..." pokračoval doktor, ale chlapec len plakal neschopný slova. „...nechám vám pár dní na rozmyslenie, keďže je to veľmi riskantné a vzhľadom na to, že pravdepodobne začínate druhý mesiac, tak sa to musí odobrať čo najskôr" dvere sa zabuchli a chlapec sa rozplakal ešte viac.

„Niall, no ták pššt ...neboj všetko sa vyrieši, pôjdeš na potrat a bude to v pohode..."

„Čo?!" prerušil ju chlapec a odtiahol sa od nej. Pokračoval zvýšeným hlasom „Ako môžeš niečo také povedať?! Je to predsa malé bábätko, ktoré má právo na to spoznať tento svet a zažiť lásku rodiča!"

„Takže ty si to chceš nechať?" prekvapene hľadela na svojho syna, ktorý prikývol a položil si dlaň na brucho. „aj keď ho máš s Harrym?"

„Áno chcem. Je to moje dieťa a ja sa o neho postarám! Viem, že to bude ťažké, ale pokým sa bude dať budem chodiť do školy a potom si nájdem byt"

„Nie to v žiadnom prípade! Aj keď sa mi nepáči to, že si chceš nechať dieťa od toho klamára, ale je to tvoja voľba a ja ťa v tom podporím, takže žiadne sťahovanie, ja ti s bábom pomôžem! Nedovolím, aby som ťa znova stratila" blonďáčikove oči zaliali nové slzy, ale tieto boli slzy šťastia. Silno objal svoju matku.

„Ďakujem mami, ľúbim ťa"

„Aj ja teba, zlatíčko" vtisla mu malú pusu na líčko a znova ho objala.

***

Niall

Prešiel mesiac. Áno, presne tretí mesiac v sebe nosím môjho a Harryho drobca. Moje bruško začína byť guľatejšie, ale ešte to nevidno. Samozrejme, že on o tom nevie. Snažil sa ma kontaktovať, neustále mi volal a písal, ale ignoroval som ho. Pár krát som ho videl pred našimi dverami, ale ja som sa s ním nedokázal rozprávať a tak to vždy vyriešila mamka. Čo sa týka maminho úžasného priateľa, tak ten ako náhle sa dozvedel, že čakám malé a že sa mama o nás chce postarať, tak nás opustil. Vedel som, že moju mamu potreboval len na jednu vec, presne ako Harry mňa. Plakal som kvôli nemu asi milión krát, ale už je to lepšie vďaka Noahovi. Noah je jeden chalan, do ktorého som omylom narazil pred mesiacom a rozlial naň moju kávu. Ako ospravedlnenie som mu kúpil kávu, ale chcel aby som ostal a tak sme sa spoznávali a začali spolu tráviť čo najviac času a presne včera sa ma opýtal, či spolu nezačneme chodiť. Súhlasil som, ale o dieťatku nevie. Bojím sa mu to povedať. Čo keď ma odsúdi? Vysmeje?

Potriasol som hlavou nad tými hlúpymi myšlienkami a pomaly zišiel do kuchyne, kde stála mama a piekla palacinky. Oblízol som si peru, posadil sa ku stolu a zakusol sa do prvej.

Moje chute sú teraz hrozné, stále som hladný a zjem toho oveľa viac ako doteraz.

Dojedol som a práve keď som prechádzal okolo dverí, niekto zazvonil. S obavami som šiel otvoriť, no jeho som vážne nečakal.

„Louis?"

„Ahoj, Ni!" skočil mi do náručia a silno ma objal. Pozval som ho dnu a spolu sme sa posadili do obývačky. Mama nám priniesla nejaké keksíky a vytratila sa, aby nás nerušila.

„Tak hovor, kde si bol? V škole mi povedali, že si prestúpil, ale nevedel som sa ti dovolať" vychrlil som na neho a on sa iba usmial.

„Je to celkom zábavné" zasmial sa, ale vďaka môjmu zvedavému pohľadu pokračoval. „No takže s Liamom sme šli na tie prázdniny, no a bolo to kúzelné, ani by si neveril koľko krát sme spolu..."

„Dobre, to vynechaj! Nechcem vedieť detaily" zasmial som sa a on iba prikývol.

„No a tak sme jeden večer šli na večeru a Liam ju objednal pri bazéne, aby sme si mohli zaplávať, ale to moje trdlo ma hodilo do vody a ja som mal mobil v džínach a keďže bol vodotesný, tak mal fungovať, ale nešiel a tak som ho nechal v ryži, vraj to pomáha, no neviem prečo, ale môj mobil bol naopak totálne na šrot. No to nie je podstatné, hlavné je to, že som čakal mesiac na nový, ale Liama prijali na vysokú školu vo Washingtone, to bol totiž jeho sen a presviedčal ma, aby som tam s ním ostal, tak som prestúpil na miestnu školu a odhlásil sa s tamtej. No a nevolal som ti, preto lebo som si myslel, že ťa prekvapím a navštívim ťa"

„To bol teda dobrý nápad! Poď sem, tak veľmi si mi chýbal!"

„Veď aj ty mne!" objali sme sa, no po chvíli sa Louis odtiahol a skúmavo sa na mňa pozrel. „A čo ty? Ako vám to s Harrym ide?"

„No my už spolu nie sme..." šepol som, no on to počul.

„Ako to?" smutne sa na mňa zahľadel a ja som znova začal plakať.

Všetko som mu povedal a on ma ihneď stisol v objatí. „To mi je ľúto, Ni. Ja toho idiota pretrhnem!"

„Nie, netreba, som šťastný, mám priateľa, volá sa Noah a je to fakt úžasný chlapec. Tuším ho aj ľúbim" teraz som musel vyzerať ako zamilovaný idiot. Vďaka tomu, že som sa škeril ako idiot pri spomienke na Noaha.

„No, ale veď to je skvelé, Ni som rád, že si šťastný" prikývol som, no musel som mu ešte niečo povedať.

„Lou?"

„Hm?" usmial sa.

„Vieš, ja...no musím ti niečo povedať"

„Tak hovor"

„No, vieš...ide o to, že...že sa niečo stalo...a...a no...ja čakám Harryho dieťa" povedal som to a pohladkal sa po brušku. Sledoval som Louiho tvár, ktorá vyzerala neutrálne, ale po chvíli sa na nej objavil jeho krásny úsmev a znova ma objal. Ach, ako mi chýbalo to jeho úprimné objatie.

„Gratulujem ti Ni, a Harry o tom vie?" iba som pokrútil hlavou, že nie. „A Noah?" tiež som pokrútil hlavou.

„Bojím sa mu to povedať"

„Prečo?

„Pretože, čo ak ma vysmeje alebo poníži alebo neviem proste sa bojím"

„Chápem, ale časom mu to budeš musieť povedať"

„Ja viem, bruško mi už začalo rásť" usmial som sa a rukami si prikryl svoje malé rastúce bruško.

„A v ktorom mesiaci si?" Loui sa na mňa usmieval a ja som sa bál, že ma odsúdi, ale teraz som pochopil, že je to on, koho môžem nazvať mojím pravým kamarátom.

„Začal som tretí"

„Môžem sa dotknúť?" všimol som si Louisove žiariace očká. Prikývol som. Ruku jemne položil na moje brucho a jemne ho pohladil.

„Vieš, že sa ešte nehýbe" prikývol. „ale počuje ťa" usmial sa a naklonil sa k môjmu brušku.

„Ahoj drobec, tu je tvoj strýko Louis, veľmi sa na teba všetci tešíme" ešte rukou pohladil moje bruško a potom sa odtiahol. „Niall to je zázrak! Kiež by som aj ja mohol mať takéto malé bábätko v brušku" zasnene sa zahľadel pred seba. Usmial som sa a pohladil si bruško.

„Môj malý zázrak" šepol som.

***