Opposites attract/Narry m-preg ✔

20 Diel - Už je príliš neskoro...

Niall

Dnes som bol na kontrole u doktora. Som vo štvrtom mesiaci a moje bruško je už dosť viditeľné a preto to musím Noahovi oznámiť, ak oňho nechcem prísť. Teda kto vie či o neho neprídem, keď mu to poviem. Ale musím, určite si už niečo všimol. Drobec rastie ako z vody a ja sa neviem dočkať kedy ho budem držať v náručí. Hrozne sa na neho teším, ale zároveň sa aj bojím. Moje tehotenstvo je veľmi riskantné a jeden z nás to nemusí prežiť, ale ja dúfam, že budeme obaja zdraví. Ale ak budem mať na výber, tak chcem, aby zachránili bábätko, pretože ono si zaslúži žiť tento život a byť šťastné.

Rozhodol som sa, že Noaha prekvapím a tak som opatrne zaklopal na dvere jeho bytu. Stál som tam chvíľu, než mi otvoril. Zastavil sa mi dych. Mal na sebe len boxerky a strapaté vlasy. Rukou si pretieral oči a potom zaostril. Ako ma zbadal, silno ma objal.

„Nini!" zašepkal do môjho krku. Usmial som sa a vstúpil do jeho bytu. Zavrel za nami dvere. „Skočím na seba niečo hodiť, ty si zatiaľ sprav pohodlie" žmurkol a stratil sa niekde v byte. Chcel som mu povedať, že to nie je potreba, ale vyznelo by to asi hlúpo. Tak som sa teda posadil a ani nie za 2 minúty už sedel vedľa mňa. „Tak čo tu pohľadávaš a takto skoro, myslel som, že budeš leňošiť v posteli" iba som sa zasmial a pokrútil hlavou.

„No bol som u doktora..."

„ČO? Si v pohode? Čo sa deje?" prerušil ma a ja som sa znova iba zasmial.

„Som v pohode, neboj...ale je tu niečo, čo ti musím povedať" teraz sa zatváril nechápavo a tak som mu do rúk vložil fotku z ultrazvuku. Bolo vtipné sledovať ako si to obzerá a krčí pri tom nosom. Po chvíli sa na mňa vystrašene pozrel.

„Počkaj ty si..." prikývol som. „Ale ako? Veď sme spolu nespali"

„Je Harryho"

„Aha" stále očami skenoval obrázok, čo ma hrozne znervózňovalo.

„Tak povedz už niečo" prehovoril som po chvíli mučivého ticha, teda pre mňa.

„Čo mám povedať?" pozrel na mňa pohľadom, takým bez emócií. Cítil som v očiach slzy a tak som len schmatol fotku a a chcel odísť, ale tesne pri dverách ma zastavila jeho ruka na mojom lakti. „Počkaj, tak som to nemyslel"

„A ako si to myslel?" otočil som sa naň.

„No zaskočilo ma to, ale je to úžasné, netušil som, že je to možné" keď to povedal, padol mi kameň zo srdca.

„Vážne?"

„Áno, len...nečakal som to" prikývol som a silno ho objal. Zasmial sa a pobozkal ma do vlasov. „A Harry o tom vie?" opýtal sa a pozrel mi do očí.

„Nie" pokrútil som hlavou. „viem, že by to mal vedieť, ale ja nechcem, aby o tom vedel"

„Dobre, takže by som mohol byť jeho ocko, teda nevlastný?" pozeral na mňa zo žiariacimi očkami rukou hladil moje malé bruško. Usmial som sa na neho a pobozkal na pery.

„To by sme boli veľmi radi" zatváril sa nechápavo, ale pochopil a kľakol si k môjmu bruchu. Vyhrnul mi tričko a venoval mi malé pusinky na brucho a šepkal nejaké slová. Potom sa postavil a znova ma objal.

„Postarám sa o teba aj o bábätko, sľubujem" zamilovane som sa naň zahľadel a z očí mi vyskočili malé slzičky, ktoré zotrel.

„Nečakal som, že ešte nájdem niekoho ako si ty, ľúbim ťa" konečne som to priznal. Sú to síce už skoro dva mesiace, ale až teraz som si stopercentne istý, že to tak cítim.

Strávili sme spolu krásny deň, ale o tretej mal prednášku a tak sme sa rozlúčili a ja som sa rozhodol, že pôjdem za Tedom. Celý mesiac som nad tým rozmýšľal a nakoniec som sa rozhodol, že to bude asi najlepší nápad ako dostať odpovede a aspoň budem mať konečne pokoj.

Prišiel som na miesto a ihneď ako som tam vkročil ma zaplavilo kopu spomienok či už dobrých alebo zlých. Usadil som sa na tribúnu a sledoval chlapcov na motorkách, Možno som aj chcel uvidieť tú známu kučeravú hlavu a iskriace zelené oči, ale aj keď som ho hľadal, nenašiel som ho. Ešte chvíľu som ich sledoval, no moju pozornosť upútal chlapík, ktorý pribehol ku jednému z chalanov a pomohol mu postaviť sa na nohy. Zložil mu prilbu a mne podskočilo srdce. Dlhé kučeravé vlasy. Postavil som sa, aby som lepšie videl. Otočil sa. Iba som si sklamane povzdychol. Ten chlapík si ma všimol a rýchlo vybehol hore smerom ku mne.

„Niall?" pozrel na mňa s malým úsmevom.

„Ty ste Ted?"

„Som"

„Potrebujem sa s tebou porozprávať"

„O čom ak sa smiem opýtať?" skúmavo na mňa pozrel a neušiel mi jeho zmetený výraz, keď hľadel na moje brucho.

„Týka sa to Harryho" pri jeho mene sa na mňa smutne usmial a prikývol.

„Poď za mnou" prikývol som a nasledoval ho do jednej z miestností s náradím a motorkami. Ukázal, aby som sa posadil, tak som tak urobil. „Tak o čo ide?"

„No...vieš on chodil stále za mnou a chcel sa so mnou porozprávať a vysvetliť mi to, ale vždy ho mama vyhodila a potom sa už neobjavil, no a...asi pred mesiacom prišiel znova a...a vyzeral hrozne...no a potom som ho poprosil, aby odišiel, tak odišiel, ale to ma netrápi....to čo chcem vedieť je že...no že či nevieš...či to nebolo naliehavé, pretože sa mi zdal iný..." vypotil som zo seba a pozrel sa na neho. On na mňa iba hľadel a po chvíli prehovoril.

„Hovoríš, že to bolo asi pred mesiacom?" nechápavo som na neho pozrel a prikývol.

„Asi áno" teraz prikývol on.

„Počkaj! Ty o tom nevieš?"

„Neviem o čom?" pozrel som na neho a jeho tvár zosmutnela, bál som sa jeho odpovede.

„No on odišiel"

„Aha, tak mi povieš keď sa vráti, chcel by som, aby to medzi nami nebolo také...no zvláštne..." je pravda, že som sa s ním chcel stretnúť a ostať aspoň jeho kamarátom, ale na druhej strane som sa trochu bál s ním stretnúť. Bál som sa toho, čo by sa mohlo stať. Mohol by som znova prepadnúť kúzlu jeho smaragdových očí a prekrásnemu jamkovému úsmevu. V duchu som si povzdychol.

„No to asi nepôjde..."

„Prečo?" prerušil som ho skôr než mi stihol odpovedať.

„No on sa totiž už nevráti" smutne na mňa pozrel.

„Čo? Prečo?" stále mi hlavou vrtalo „on sa totiž už nevráti". Ani som si nevšimol, že mi po tvári stiekla malá slza.

„Niall..." prišiel ku mne a chytil ma za ramená. „pozri, mrzí ma čo sa medzi vami stalo a mrzí ma aj to, že si ho nevypočul, viem, že mi možno nebudeš veriť, ale Harry ťa ani raz nepodviedol. Kate je iba obyčajná štetka a je pravda, že s Harrym niečo mala, ale to bolo asi pred rokom, to ste sa ešte nepoznali. On ju nechal, ale ona sa mu stále pchala do zadku, ale nemal s ňou nič, to viem na sto percent. Odvtedy, čo si sa tu objavil, tak bol iný a tým nemyslím iný ako v zlom slova zmysle, práve naopak, bol z neho znova ten usmievavý kučeravý chlapík akého som poznal nie ten arogantný lámač sŕdc. On ťa naozaj ľúbi a preto odišiel, hlavne neplač, nie je to tvoja chyba, on sa tak rozhodol sám. Neboj sa on si poradí, poznám ho veľmi dobre, bude okej. Teraz bež domov a upokoj sa, dobre? Tak to chodí, niečo sa skončí, ale za to sa niečo nové začne" žmurkol na mňa a odišiel preč. Chvíľu som tam stál ako kameň a potom som pomalými krokmi kráčal smerom domov. Po dlhej chvíli som dovolil slzám vyjsť von a bolo mi jedno, že som plakal kvôli nemu, pretože to ja som dopustil, že odišiel. Keby som si ho vypočul bolo by všetko v poriadku. Som sebec.