Opposites attract/Narry m-preg ✔

25 Diel - Dark turns to light

Niall

Som už v siedmom mesiaci a za celý ten čas som nevidel nič iné ako tie hlúpe nemocničné steny. Doktori sa o mňa báli, a preto som tu musel ležať, no dnes ma majú prepustiť a ja dúfam, že sa dočkám len dobrých správ. Práve keď som si vzal tašku a chcel vyjsť von z izby, otvorili sa dvere a dovnútra vošiel doktor a za ním Noah.

„Pán Horan nesiem dobré správy. Nechali sme si tu vás, pretože siedmy mesiac je veľmi rizikový a báli sme sa o vás a vaše dieťa, ale ste v poriadku, takže môžete ísť domov, ale tieto posledné 2 mesiace by som vás chcel vidieť aspoň raz do týždňa. Iba pre istoru" venoval mi malý úsmev.

„Dobre, ďakujem pán doktor" úsmev som mu opätoval a tašku som podal Noahovi.

„Teraz stačí len podpísať prepúšťaciu správu a môžete ísť"

„Dobre, ešte raz ďakujeme" Noah si podal ruku s doktorom a po jeho odchode sa na mňa otočil.

„Som rád, že si v poriadku" usmial sa a chytil ma za ruku.

Asi pred hodinou sme dorazili domov. Noah mi pomohol vybaliť veci a teraz sedíme v objatí na gauči. Tak veľmi mi to chýbalo. Jeho náruč, malé bozky do mojich vlasov, naše prepletené ruky a jeho ukľudňujúce bitie srdca.

*O týždeň*

Dnes sa ma konať narodeninová oslava, ktorú prichystal Luke pre svoju manželku, no aj keď by som tam ísť nemal nechcem ho sklamať a sľúbil som, že sa tam ukážeme. Síce som si musel vypočuť asi pol hodinovú prednášku o rizikách a situáciách, ktoré môžu nastať ak si nebudem dávať pozor.

„Ale keby sa niečo stalo alebo by sa objavil čo i len náznak bolesti alebo kŕča, tak..."

„Tak prídem za tebou alebo pôjdem za niekým, kto mi pomôže. Nemusíš sa až tak strachovať Noah, nosím to dieťa už nejakých tých 8 mesiacov a viem čo to obnáša" žmurkol som naň a pomohol mu uviazať kravatu. Je vtipné, že sa to ešte stále nenaučil.

„Ja viem, len mám o teba strach" smutne sa na mňa pozrel. Noah, prečo mi to robíš?!

„To mi je jasné, ale pochop, že nemôžem stále iba sedieť zavretý medzi štyrmi stenami a navyše som už veľmi dlho nevidel Sophiu a Luka som videl naposledy v tej kaviarni" venoval som mu úsmev a nasadil som si veľké biele tričko a sivý svetrík, aby to moje veľké bruško nebolo až tak vidno. Na bokoch som zacítil teplé dlane môjho priateľa. Usmial som sa a hlavu som natočil k nemu.

„Ľúbim ťa" široko sa usmial, otočil si ma a pobozkal ma.

„Aj ja teba Ni a veľmi" oči som nechal zavreté a vychutnával si jeho teplé pery na tých mojich.

***

Dorazili sme pred budovu, kde už mali byť všetci zúčastnení a taktiež aj oslávenkyňa. Noah mi pomohol dostať sa von z auta a spolu sme vošli dnu. Bolo tu plno ľudí, čo tancovali alebo sa rozprávali. Zrazu mi zovrelo žalúdok. Mal som pocit, že na mňa všetci zízajú a netvária sa pekne. Noah si to evidentne všimol, pretože sa postavil predo mňa a chytil ma za dlane.

„Hej Ni, pozri na mňa" pohľad venovaný zemi som obrátil do očí svojho priateľa. „Neboj sa, budem stále pri tebe. Ani sa od teba nepohnem a nikomu nedovolím, aby ti ublížil či už to bude slovne alebo aj fyzicky, dobre?" prikývol som a so silným stisnutím jeho ruky som sa vydal naprieč nepríjemným pohľadom okolostojacich.

Keď sme došli ku stolu s našimi menovkami, mal som pocit ako keď vás niekto naháňa a potom sa zrazu prebudíte a všetko bol iba sen a vy si môžete úľavne vydýchnúť.