Opposites attract/Narry m-preg ✔

9 Diel - Balkón

Niall

Prečo mi to urobil? A vlastne zbytočne sa nad tým trápim to je celý Harry! On sa nikdy nezmení, čo som si myslel?! Aj keď viem aký je, tak ma to bolí, pretože ho milujem. Je to skoro, ale ja to tak cítim. Milujem jeho úsmev. Vždy keď sa usmieva, tak sa musím usmiať aj ja, jeho jamkový úsmev ma dostáva do kolien. Milujem jeho oči, sú také prekrásne a dnes som v nich videl aj niečo iné. Pozeral sa na mňa zvláštnym pohľadom. Ale nie tým zlým zvláštnym, ale dobrým. Ja tomu nechápem. Najprv je ku mne hnusný a potom ma využije a vyspí sa so mnou, potom sa ma pozve na rande a všetko vyzerá perfektne, ale keď mu nedám, tak beží za inou. To ma vedie k názoru, že ma nemá rád. A chce ma iba na sex.

Ani som si nevšimol, že mám celý vankúš od sĺz. Bolí ma pomyslenie na to, že ma znova len využíva. Nesmiem mu znova podľahnúť. Od dnes sa s ním už nebavím. Dnes toho bolo na mňa dosť, musím si pospať, aby som zajtra nespal až do obeda. Zatvoril som oči a pohltila ma ríša snov.

Prebudil som sa na nepríjemný zvuk. Prevalil som sa na chrbát a započúval som sa do toho zvuku. Zo začiatku som si myslel, že je to nejaký vtáčik, čo mi zobákom klope na okno, ale neprestávalo to, tak som sa rozhodol pozrieť sa čo sa deje. Odkryl som záves na balkónových dverách a nič som nevidel. Pokrčil som ramenami. Znova ten zvuk. Chvíľu som počkal a až teraz som zistil, čo vydávalo ten zvuk. Niekto mi hádzal kamienky do okna. Odomkol som teda dvere a vyšiel som na balkón a vtom som ho uvidel...

Stál tam Harry.

Otočil som sa na odchod, ale zastavil ma. „Niall, počkaj prosím!" zakričal a ja som sa otočil.

„Čo chceš?" šeptom som zakričal.

„Prosím nechaj ma ti to vysvetliť"

„Tu nie je čo vysvetľovať! Vráť sa za tou štetkou a rozdajte si to ak potom túžiš a daj mi pokoj!"

„Ni..." to už som za sebou zabuchol dvere a zamkol.

Harry

Zabuchol dvere a nechal ma tam stáť. Nechcem oňho prísť. Musím niečo spraviť a to teraz hneď. Porozhliadol som sa a môj pohľad ostal na jabloni, ktorá bola blízko Niallovho okna. Vyštveral som sa na ňu a opatrne som preliezol zábradlie a zaklopal som na okno.

„Niall!" nič, ticho. „No ták prosím otvor!" znova nič. „Ni prosím!" započul som kroky a potom cvaknutie. Z dverí vyšiel Niall a ja som sa zadíval na dve krásne modré oči.

„Čo ešte chceš daj mi pokoj prosím" zúfalo sa na mňa pozeral.

„Nie Niall! Nedám ti pokoj ja som sa ti prišiel ospravedlniť...nič som s ňou nemal...no teda mal, ale dnes nie prisahám. Odpusť mi to" v jeho očiach sa zaleskli slzy.

„Prečo mi to robíš?!" z oči mu vyleteli slzy a ja som sa na to nedokázal pozerať. Nesmie plakať nie nikto kvôli mne nesmie znova plakať.

„Niall prepáč ja som...ja za to nemôžem. Ona si na mňa počkala a vrhla sa na mňa, práve keď si mi zavolal. Prosím ver mi Ni. Ja ju nechcem. Ja chcem teba. Ja...ja ťa m-mil mám rád. Prosím Niall. Už sa na mňa nehnevaj. Dokážem ti, že mi môžeš veriť. Daj mi druhú šancu" podišiel som k nemu bližšie a jemne som ho pohladil po líci. Pousmial sa.

„Dobre, ale uvedomuješ si, že ti dávam už tretiu druhú šancu. Nesklam ma prosím" preplietol si so mnou prsty na ruke a pohladil chrbát mojej ruky.

„Sľubujem, že ťa nesklamem" usmial sa. Naklonil som sa ku nemu a pobozkal som jeho hebké pery.

„Verím ti" povedal, keď sme sa odtiahli. Znova som ho pohladil po líci a trocha sa zachvel sa zimou. Mal na sebe iba trenírky a tričko a vonku bolo sotva 10 stupňov. Ihneď som ho zabalil do objatia a odniesol som ho do postele. Ľahol som si k nemu a zakryl som nás. Niall sa mi pritúlil k hrudníku a objal ma okolo pása. Lepil sa na mňa ako kliešte. Usmial som sa pre seba a vlepil som mu pusu do vlasov.

„Dobrú princezná"

„Dobrú"

Sledoval som ako sa mu chvejú viečka. Mal pootvorenú pusu a spokojne oddychoval. Bol prekrásny. Bol ako anjel. Oči sa mi už zatvárali a tak som sa rozhodol, že bude najlepšie ísť spať.

„Milujem ťa princezná" zašepkal som, ale on tvrdo spal a tak ma nemohol počuť. To je len dobré. Nemôžem mu vyznať city. Nie teraz.

***

Prebudil som sa a prvé čo som uvidel boli nádherné oči, ktoré na mňa upierali pohľad. Niall ležal opretý o lakeť a sledoval ma.

„Vieš o tom, že si rozkošný keď spíš?" usmial sa.

„Ha ha vtipné"

„Ja to myslím vážne"

„Ale prosím ťa. Vlasy mám ako po nejakom elektrickom šoku a určite mám aj kruhy pod očami. Čo je na tom rozkošné?" pokrčil ramenami a pobozkal ma.

„Ty si rozkošný" oprel sa o moje čelo a znova sa doširoka usmial.

„Ja nie to ty" priznal som mu pravdu a prevalil som ho pod seba.

„Čo to robíš?" zasmial sa. Nič som nepovedal, iba som ho dlho pobozkal. Ruky mi zaplietol do vlasov a bozky mi začal s radosťou oplácať. Jazykom som mu prešiel po spodnej pere a vyžiadal som si tak o vstup do jeho pusinky. Niall pootvoril pery a ja som tam vkĺzol. Bozkávali sme sa čoraz vášnivejšie a mne začínalo byť tesno. Vyrušilo nás klopanie na dvere. Niall ma rýchlo odstrčil a ja som spadol na zem. Zaúpel som od bolesti.

„Niall? Spravila som raňajky dáš si?"

„Možno neskôr" odvrkol Niall.

„Niall ja.." nedokončila to.

„Nechaj ma samého" počul som zavretie dverí. Z postele vykukla Niallova hlava a s úškrnom sa na mňa pozrel. „Si v poriadku?" pomaly som sa postavil a sadol som si na posteľ.

„Toto už nikdy nerob!" pohrozil som mu.

„Prepáč mi to. Nechcel som, aby ťa tu našla" smutne našpúlil pusu.

„A to si ma musel zhodiť na zem?"

„Prepáč. Odpustíš mi?" pozeral sa na mňa so smutným výrazom.

„Neviem..." sklopil pohľad. „jasné že hej ty trdlo, poď sem" pritiahol som si ho k sebe do lona. Usmieval sa, ale potom zosmutnel.

„Čo sa deje princezná?"

„Budeš musieť ísť" iba som si povzdychol a prikývol. Niall mieril k dverám na balkón. V rýchlosti som ho otočil a pritlačil na stenu. Prudko sa nadýchol. Drsne som ho pobozkal.

„Príď dnes na dráhu o piatej" vzrušene prikývol a ja som zliezol po jabloni na zem a s priblblým úsmevom som sa vydal na cestu domov.