Opposites attract/Narry m-preg ✔

16 Diel - Mamine tajomstvo

Niall

Zobudil som sa so strašnou bolesťou hlavy a nepríjemným pocitom v žalúdku. Pomaly som sa posadil a môj zrak upútal pohár na nočnom stolíku. Netušil som, kde sa tu vzal, ale bolo mi to jedno. Zhlboka som sa nadýchol a postavil sa. Nebol to dobrý nápad, pretože som letel ako strela do kúpeľne, kde som zo seba dostal celý obsah svojho žalúdka. Zatvoril som misu a hlavu si položil na ňu. Cítil som sa príšerne. A najlepšie bolo, že si nepamätám čo som robil. A vlastne ani neviem ako som sa dostal domov. No to bolo teraz jedno, pretože sa môj žalúdok rozhodol znova štrajkovať, a tak som musel znova otvoriť misu a všetko do nej vyklopiť. Neveril som, že ešte niečo zo mňa dokáže vyliezť, veď som skoro nič v sebe nemal. Možno tak nejaký ten alkohol.

Po 10 minútach strávených objímaním záchodovej misy som sa postavil a zamieril si to do kuchyne, kde mama niečo varila.

„Ahoj mami" pozdravil som a posadil sa.

„No pozrime sa, kto sem zavítal" otočila sa na mňa a prekrížila si ruky na hrudi. „Bolí ťa hlava, čo?" iba som prikývol. Podala mi pohár s vodou a tabletku. Sledoval som pohár, no nakoniec som ho odsunul preč. Ani sprostá tabletka na bolesť hlavy mi nepomôže. Mama ma sledovala so smutným výrazom. „Niall? Kedy sa už prestaneš trápiť?! Nesmieš kvôli nejakému chalanovi stratiť zmysel života. Život ide predsa ďalej, tak sa neopúšťaj prosím ťa"

„Ty to nechápeš! Ja ho hrozne ľúbim a bolí ma zistenie, že je to len sukničkár a klamár a ja som bol len ďalšia obeť. Tebe sa ľahko povie, že sa nemám trápiť, ale ja som mu dal všetko! Všetko! A...a...kurva! Nenávidím ho!" prudko som sa postavil a potom si už nepamätám nič. Iba tmu.

***

„Niall?" počul som zúfalý hlások volajúci moje meno, no oči som neotvoril. „Niall, prosím otvor oči" aj napriek tomu, že som nechcel, pootvoril som oči a môj zrak ostal na bielej stene predo mnou. Zdesil som sa, ale niečia ruka ma zastavila. Pootočil som hlavu a stretol som sa s uplakaným pohľadom mojej mamy.

„Mami, kde som? Čo sa stalo?" nechápavo som na ňu hľadel. Stisla moju ruku a pobozkala ma na čelo.

„Pokoj zlatko, si v nemocnici. Odpadol si, ale všetko je už v poriadku" milo sa usmievala a hladila ma vo vlasoch. Bol som rád, že tu je, ale radšej by som bol mŕtvy. Chcel som niečo povedať, ale zvuk otvárajúcich sa dverí ma prerušil.

Dovnútra vošiel starší pán s papiermi v ruke, na ktoré sa mračil. Dvihol pohľad a usmial sa, keď si ma všimol. Prečo sa všetci na mňa len usmievajú?! To som taký rozkošný alebo čo?!

„Tak ako sa cítiš?" úsmev mu nezmizol z tváre a kým som stihol odpovedať, tak mi svietil čímsi do oka.

„V rámci možností asi dobre" odpovedal som, no odpoveďou mi bolo iba slabé prikývnutie.

„Tvoj stav je lepší, ale odpadol si a zatiaľ nevieme, čo je s tebou a preto si ťa tu do zajtra ešte necháme. Čo bolo príčinou?" zvedavo na mňa hľadel, ale ja som mlčal. Slova sa ujala moja mama.

„Prežíva teraz veľmi ťažké obdobie" pousmiala sa na mňa a pohľadom sa vrátila k doktorovi. Nebolo mi dobre. Bol som totálne zničený. Psychicky som bol na dne a k tomu ešte aj to, že som mohol prísť o život. Chcel som to, ale nedokázal by som to urobiť. Už len kvôli mame.

„Aha chápem, pani Horanová môžem vás poprosiť na slovíčko?"

„Samozrejme" usmiala sa na mňa a spolu s doktorom odišli preč. Sledoval som ich cez sklo, ktoré obklopovalo celú moju izbu. Aspoň jedna dobrá vec na tejto miestnosti. Doktor jej niečo hovoril, no keď som chcel odvrátiť pohľad, tak ma prekvapilo mamino šokované prikrytie úst.

Následne obaja vošli dnu, ale mamin falošný úsmev ma presvedčil v tom, že nie je všetko úplne v poriadku.

„Čo sa deje?" pozeral som striedavo na mamu a na doktora.

„Všetko je v poriadku, zlatko"

„Nie, nie je, vidím to, povedz mi to!" povedal som rázne. Iba porazene prikývla a pozrel sa na doktora.

„Niall, je to pre nás veľmi zvláštne zistenie, ale podľa testov, ktoré sme ti spravili máš zlú hladinu hormónov, no vlastne nie je taká aká by mala byť a preto nechcem predbiehať, ale väčšinou to býva u...no u tehotných žien, ale keďže ty si muž, tak nám to prišlo divné, ale predsa spravíme pár testov, ak dovolíš" pozorne som hltal každé jedno slovo. Tehotný muž? To musí byť nejaký omyl. Ja predsa nemôžem byť tehotný. To je nepravdepodobné.

„Ak je to nutné" povzdychol som si.

„O hodinu pre teba prídem a spravíme nejaké testy, neboj sa nie je to nič hrozné" usmial sa a odišiel. Frustrovane som sa hodil na vankúš a zavrel som oči.

***

„Tak Niall, mám tu tie výsledky" vošiel dnu doktor s veľmi zvláštnym výrazom v tvári.

„Tak hovorte" mama sa prudko nadýchla a stisla silnejšie moju ruku. Povzbudivo som sa na ňu usmial a otočil sa späť k doktorovi.

„No najprv sa ťa na niečo musím opýtať, je to troška intímne, tak ak nechceš rozprávať pred mamou..."

„Nie, nemám tajnosti" prerušil som ho.

„Dobre teda. Nemal si v poslednej dobe zvláštny pocit v bruchu?"

„Nie"

„Čo nevoľnosti, zvracanie?"

„Nie, iba dnes ráno"

„Chuť do jedla?"

„Nič som nemohol jesť, pretože mi potom bolo zle"

„Dobre, a mal si v poslednej dobe pohlavný styk?" táto otázka ma zaskočila a moja tvár nabrala červenú farbu. Bolo mi trápne s niekým cudzím sa o tom baviť.

„Asi pred pár týždňami" šepol som a sklopil hlavu.

„Použili ste s priateľom ochranu?" pri slove priateľ som cítil akoby mi niekto bodol dýku do srdca.

„N-Nie"

„Dobre, tak potom sú testy asi správne, súdiac podľa slov tvojej matky"

„Nechápem o čom hovoríte, čo sa deje?" zdesene som sa posadil.

„No tvoja mama mi povedala, že od malička si mal nejaké problémy a ešte keď si bol v maternici, tak sa doktorom zdalo niečo divné. Robili všemožné testy po tvojom narodení a zistili, že môžeš mať deti. Netuším ako je to možné, ale je to pravda. Neviem, či je to pre teba dobrá alebo zlá správa, no podľa všetkého čákáš dieťa"

***

P.S. Hľadala som jednu fotku, no nevedela som ju nájsť a natrafila som na túto. Nemohla som si odpustiť ju sem nedať. Je tam taký...proste *-* ♥ a ak sú tam nejaké chyby, tak prepáčte, no mala som to napísané už dávno a kontrolovať sa mi to nechcelo :)

All the love

Kristin