Opposites attract/Narry m-preg ✔

8 Diel - Rodičia

Niall

Dvere za zabuchli a znova som bol na ne pritlačený. Rukami som mu zablúdil pod tričko a prechádzal po jeho vypracovanej hrudi. Usmial sa do bozku a na chvíľu sa odo mňa odtrhol, aby mi vyzliekol tričko. Zopakoval som to po ňom. Vyzdvihol si ma do náruče a ja som mu obmotal nohy okolo pasu a trocha som sa zavrtel, aby som ho troška podráždil. Jemne ma položil na sedačku a vyhupol sa nado mňa.

„Si tak nádherný Niall" sklopil som pohľad, nechcel som, aby videl ako sa červenám. Chytil ma za bradu a donútil ma tak pozrieť mu do očí. Usmial sa a pobozkal ma. Rukou sa presúval stále nižšie a nižšie a mne sa zrýchlil dych. Zrazu niečo so silným rachotom spadlo v kuchyni. Obaja sme nadskočili a ja som sa naňho s obavami v očiach pozrel.

„Ja sa skočím pozrieť, počkaj tu" pobozkal ma do vlasov a odišiel.

Harry

Trocha som mal strach, pretože podľa Nialla tu mal byť sám. Čo ak by som s ním nešiel a jeho by napadol nejaký zlodej?! To by som si do smrti neodpustil. Vošiel som opatrne do kuchyne a porozhliadol som sa, ale nič ani nikoho som nevidel. Na zemi ležala panvica. Úľavne som vydýchol. Počul som z obývačky nejaké hlasy. Okamžite som sa za ním rozbehol, čo ak to bol zlodej? Ale ako náhle som tam došiel ostal som stáť ako primrznutý.

„Niall?! Čo to má znamenať?!" zakričal naňho vysoký muž. Rýchlo po mne hodil tričko.

„To-to je Harry" obaja obrátili na mňa pohľad a mne po chrbte prešiel mráz. Niall priskočil ku mne a preplietol si so mnou prsty, usmial som sa naňho a on na mňa.

„A kto je akože ten Harry?!" stále naňho kričal ten muž.

„O-on j-je...no o-on j-je..." koktal a tak som to zaňho dokončil.

„Jeho priateľ" pozrel na mňa s láskou v očiach. To si nezaslúžim. Nemal som mu pomotať hlavu. Som to ja ale debil!

„Čože?!" tento krát to bola jeho mama, ktorá do toho skočila.

„No chodíme spolu" postavil sa predo mňa a prepaľoval ich pohľadom.

„A kedy si nám o tom chcel povedať?! A od kedy?!" kričala naňho a ja som cítil ako mi silno zoviera ruku.

„No chvíľu" no po pravde asi dve minúty.

„Tak milý chlapče o tom sa porozprávame a ty...." ukázal na mňa prstom.

„Harry" doplnil som ho.

„Harry mohol by si láskavo opustiť náš dom?!" iba som prikývol a rýchlo som utekal k dverám, ale Niall ma zastavil.

„Harry počkaj!" otočil som sa naňho a všimol som si malú slzu na jeho tvári. Utrel som mu ju a nežne som ho pobozkal.

„Neplač, mňa väčšina ľudí nemá rada" skočil mi do náručia a ja som si ho k sebe privinul ešte viac.

„Ja to vyriešim sľubujem" prikývol som, pobozkal ho na čelo a odišiel som.

Niall

Tak toto prehnali a poriadne! Takto ho odsúdiť hneď na začiatku! To si vyriešime!

„Toto ste prepískli! Prečo ste ho odtiaľ vyhnali nič vám neurobil a vystrašili ste ho!"

„My že sme ho vystrašili Niall?! Máš 16 a už sa tu vláčiš s nejakým chlapcom, ktorého ani nepoznáš a ktovie čo by sa tu stalo keby sme neprišli?! Zakazujem ti sa s ním ďalej stretávať! Iba ti ublíži a potom to všetko budeš ľutovať!"

„Ty mi nemôžeš zakázať či sa s ním mám stretávať alebo nie! Budem si robiť čo chcem! A vieš čo by sa stalo keby ste neprišli?! Asi tušíš však? Presne to by sa stalo a nezabránila by si tomu, pretože ho mám rád a nič o ňom netušíš, tak mi netvrď, že ho nepoznám! A opovážte sa o ňom ešte jedno zlé slovo povedať!"

„Chlapče mal by si mamu počúvať!"

„Ty sa do toho nepleť! To je medzi mnou a mamou, tak sa láskavo niekam strč a daj mi pokoj!"

„Tak takto nie Niall! Máš zaracha na dva mesiace, aby si sa naučil poslúchať!"

„Výborne! Ako chceš! Ty si si vybrala tichú domácnosť!" otočil som sa a utekal som preč.

„Kam ideš?!"

„Do svojej izby, ale teba by to nemalo zaujímať, keďže sa nestaráš ani o to čo tvoj syn cíti!" po tvári mi začali stekať slzy.

„Niall!" kričala za mnou, ale ja som sa zavrel v izbe a plakal som do vankúša. Po chvíli sa otvorili dvere v mojej izbe a ja som stuhol.

„Zlato?"

„Choď preč"

„Mohli by sme sa o tom v kľude porozprávať?" sadla si na posteľ a pohladila ma po chrbte. Ihneď som sa vzpriamil a odhodil jej ruku.

„Nie! Choď preč! Nechcem sa s tebou o tom baviť! O ničom sa s tebou nechcem baviť! Tak odíď!" iba si povzdychla a opustila miestnosť. Možno to bolo odo mňa hnusné, ale nechcem ju vidieť, nie potom čo spravila. Vždy sa mi do všetkého stará, už ma to nebaví. Chvíľu som tam len tak ležal a pozeral na strop, kde som videl jeho usmievajúcu tvár.

Vzal som telefón a vytočil som Harryho. Po pár zazvoneniach to vzal.

„Prosím?"

„Harry to som ja Niall"

„Niall ahoj ty plačeš?"

„Nie neplačem" popotiahol som, aby to na mne nebolo veľmi poznať, ale Harryho to nepresvedčilo.

„Neklam mi viem, že áno. Tak prečo mi voláš stalo sa niečo?" to už som nevydržal a rozplakal som sa.

„Ja..."

„Niall kde si prídem k tebe?"

„Nie to nie, nechcem aby si sa trápil kvôli mne. Len mama mi zakázala sa s tebou stretávať"

„Aha, tak to je...blbé" počul som niečí smiech v pozadí.

„Harry?"

„Hm...počkaj prestaň" smial sa a v pozadí som počul nejakú babu?

„Harry kto tam s tebou je?"

„Čo? Nie nikto...kurva prestaň" zakričal do telefónu, ale smial sa. Tak toto nie už aj on ma teraz podvádza, to snáď nie?! Po tvári mi začali stekať ďalšie slzy a ja som ho zrušil.

Harry

„Niall? Haló?!" zrušil to. No do kelu!

„Preboha Kate prestaň, daj mi pokoj!" zakričal som na ňu, ale tento krát už som bol nasratý.

„Ale no ták Harríčku, ja sa chcem pobaviť"

„Ale ja už nie! Daj tie ruky preč!"

„Čo sa s tebou stalo?! Už nie si taký ako si doteraz bol, do niekoho si sa nám zaľúbil?"

„Nie nezaľúbil!" rýchlo som sa vyprostil z jej zovretia a odišiel som preč. Som si istý, že k Niallovi niečo začínam cítiť, ale nesmiem to dovoliť. Najlepšie bude keď mu dám pokoj. Ale prečo ma zrušil? Snáď si nemyslí, že ja som s niekým...ale nie! To musím napraviť!