Opposites attract/Narry m-preg ✔

21 Diel - Výčitky

Niall

Celou cestou domov mi v hlave behali myšlienky na Harryho a Tedove slová „On ťa naozaj ľúbi a preto odišiel" ešte dlho som premýšľal nad významom tej vety.

Potichu som odomkol dvere, vyzul sa a odložil bundu na svoje miesto. Namiesto toho, že som musel do školy spracovať nejaký hlúpy referát som sedel v obývačke a pozeral na stenu pred sebou, ako na tú najzaujímavejšiu vec na svete.

Trápilo ma to, že som mu nedal možnosť vysvetliť mi to. On len chcel, aby som ho vypočul a ja idiot som mu radšej zabuchol dvere pred nosom. Bál som sa pravdy? Bál som sa dozvedieť niečo z jeho minulosti? Bol som tak zaslepený! Veril som, že má Kate pravdu a že Harry je klamár, ale opak bol pravdou.

Prečo som mu neveril, keď mi povedal, že ma ľúbi? Prečo som mu nedokázal dať ešte jednu šancu? Na toto sa ani nikdy odpovede nedozviem. Prečo som mu dovolil vojsť do môjho života? Keby som vedel, že to takto dopadne, tak to určite nedovolím. Ale nemohol som vedieť, že ta to takto dopadne, ale som aj rád, že sa to stalo. Zažil som ten najkrajší mesiac v mojom živote, síce tam bolo zopár hádok, ale stálo to za to.

Pamätám si ako sme sa prvý krát stretli. Sedel som na nejakej lavičke a zapisoval si niečo do zápisníku, on ku mne prišiel s tým jeho drzým úsmevom a vtedy ma tuším prvý krát nazval princezná. Zo začiatku sa mi to oslovenie nepáčilo, ale potom som si zvykol a keď ma tak nazval, tak mi to prišlo zlaté. Čo by som dal za to uvidieť jeho milý úprimný úsmev a žiariace očká.

A náš prvý tanec na Lukovej svadbe. Síce som bol opitý, ale pamätám si jeho ruky na mojich bokoch a jeho pery na mojich. Mrzí ma, že si nespomínam na moje úplne po prvé. Síce ma vtedy len chcel dostať do postele, ale po pravde teraz som za to rád.

A potom to rande...to bolo kúzelné. Nikdy som nevidel nikoho rozprávať tak zaujímavo o niečom. To dokázal jedine on. A možno to bolo len jeho hlasom. Ach ten ranný chraplák. Pri tej spomienke som sa musel usmiať. Pamätám si aj tie motýliky v bruchu pred kinom. A potom ten trapas u mňa doma. Nikdy nezabudnem mamin výraz.

Proste každá minúta strávená s ním bola niečím výnimočná. Viem, že by som nemal o ňom takto zmýšlať, hlavne nie teraz, keď mám Noaha, ktorý ma ľúbi a dáva mi lásku. Je sobecké, že chcem, aby to bol Harry, ale s Noahom sa cítim dobre a viem, že on by mi nedokázal ublížiť, teda dúfam v to.

Mal som ho vypočuť! Kurva! Som idiot! Môžem za to ja! Chcel sa udobriť a chcel mať aspoň nádej a ja debil som mu povedal aby vypadol! Prečo som taký idiot? Kvôli mne odišiel. Odišiel a už sa nevráti. Odišiel...

Sedel som na gauči s rukami v dlaniach a plakal. Povedal som si, že kvôli nemu už nevyroním ani slzu. Ale dá sa to? A hlavne teraz, keď som sa dozvedel ako to v skutočnosti bolo...

Možno je to tak lepšie. Možno by sa znova niečo pokazilo a mohlo to skončiť oveľa horšie.

Utrel som si slzy a postavil si vodu na čaj. Keď zovrela, zalial som ho a vybral sa do svojej izby s tým, že napíšem ten referát. Posadil som sa za stôl, vytiahol knihu a zošit. Otvoril som na strane, ktorú som mal napísanú v zošite. Téma na referát: Láska. Povzdychol som si a rukou si frustrovane prešiel cez tvár. To snáď nemôže byť pravda! Je to karma alebo čo?! Vzal som radšej pero a začal niečo čmárať, ani neviem čo.

Po asi hodine som si to celé prečítal a rýchlo to zahodil niekam do miestnosti. To nedokážem napísať niečo normálne?! Len hlúpy zamilovaný list?! Chvíľu som premýšľal, čo napísať, ale nedokázal som zo seba dostať jednu vetu, ktorá by sa netýkala Harryho.

Frustrovane som sa hodil na posteľ a našiel nejaký referát na internete. Kašľal som na to, že to nie je moje, ale vzhľadom na to, že to mám odovzdať zajtra a ešte k tomu sa drobcovi zachcelo ma potrápiť, tak som nemal náladu na tým sedieť ďalšiu hodinu. Hodil som to do počítača, vytlačil a strčil do zošita.

Zišiel som dole si niečo zajesť, no mama ešte stále nebola doma a bolo už šesť večer, tak som si zohrial rizoto zo včera, Síce to nebolo nič moc, ale musel som do seba niečo dostať, hlavne teraz keď jem za dvoch a nechcem, aby malé bolo choré.

Zjedol som pár súst a na to už utekal do kúpeľne s rukou pri ústach. Obsah žalúdka som vyhodil do záchodu. Cítil som sa hrozne zle. Akoby mi niekto rezal nožom do brucha. Posledné čo viem je, že som ležal na zemi a držal sa za brucho, potom som sa prebudil znova v tej hnusnej miestnosti s bielymi stenami a tým typickým zápachom.

Chcel som sa posadiť, ale ostrá bolesť v podbrušku ma donútila si opäť ľahnúť. Zľakol som sa, že som prišiel o malé a rýchlo som si vyhrnul nemocničné oblečenie. Našťastie som nemal jazvu po zákroku a tak som úľavne vydýchol. Po tom čo som sa pohodlne posadil sa vo dverách objavil mladý muž s papierami v rukách.

Oznámil mi, že som v poriadku aj dieťa je v poriadku, ale že za to môže stres a preto by som mal byť v kľude a nestresovať sa. Nie je to dobré pre bábätko a hlavne kvôli tomu, že moje tehotenstvo je dosť neobyčajné a to znamená, že aj dosť riskantné.

Sľúbil som mu, že si dám na seba pozor a že sa posnažím vyhnúť stresu. Bude to ťažké už len kvôli Harrymu, ktorý mi neustále vrtá hlavou. Po skontrolovaní či je všetko ako má byť, opustil miestnosť a nechal ma samého s mojimi myšlienkami, ktoré sa ako inak točili okolo toho kučeravého idiota, ktorý mi nehodlal dať pokoj a dokonca ani v sne. Budil som sa so slzami. Po asi dvoch hodinách prehadzovania sa na posteli som zaspal.

***