Opposites attract/Narry m-preg ✔

19 Diel - Love you goodbye

Niall

Film sa už skončil a obaja sme len tak sedeli v náruči toho druhého a mazlili sa. Hrnčeky od čaju som vzal a odniesol ich do drezu. Keď som ich odkladal do poličky, podskočil som vďaka rukám na mojich bokoch. S malým úsmevom som sa otočil na ich majiteľa a pobozkal ho na jeho rozkošný noštek. Zachichotal sa. Nič rozkošnejšie som nepočul. Jeho ruka sa presunula na moje líce a jemne ma pohladil. Už som to asi vravel tisíc krát, ale pri ňom som sa cítil šťastne. Nič som nepovedal, iba som pritisol pery na tie jeho. Nečakal to, ale začal spolupracovať. Neboli to chtivé a drsné bozky, ale jemné a úprimné teda z mojej strany. Vydvihol si ma do náruče a tak som okolo neho obmotal nohy aj ruky.

Nežne ma položil na pohovku a naľahol na mňa. Stále sme sa bozkávali, ale zatiaľ nenaliehal. Bol som za to rád, asi vedel, že to ešte nechcem i keď o ňom sa to povedať nedalo. Dovolil som mu, aby rukou zašiel pod moje tričko, ale keď sa posúval nižšie, musel som ho zastaviť. Rýchlo som sa posadil a on sa na mňa usmial.

„To je v pohode" venoval mi bozk do vlasov a ja som bol rád, že sa nehnevá. Usmial som sa a radšej som šiel spraviť niečo na jedenie. Snažil som sa ignorovať zvuky z kúpeľne, no tak trošku mi to ani nevadilo, keďže som to spôsobil ja.

Na stôl som položil hotové sendviče a posadil sa na stoličku. Medzitým čo som čakal na Noaha som premýšľal nad Harrym a prečo sa tu zjavil práve teraz, keď sa u nás neobjavil už skoro dva týždne. Vedel som, že na to odpoveď nedostanem a preto bude asi najlepšie zájsť za jeho priateľom, tuším, že ho predstavil ako Teda. I keď stále je tam možnosť, že tam bude aj Harry. Ani som si nevšimol, kedy sa vrátil Noah. Bol som zamyslený a on si očividne všimol tiež.

„Nad čím premýšľaš?" zazrel na mňa.

„Nad ničím" sklopil som pohľad a radšej sa venoval jedeniu toho vynikajúceho sendviča.

„Nad Harrym, však?" prestal som jesť a pozrel naň. Upieral na mňa svoj pohľad a ja som sa zmohol len na slabé prikývnutie. „Niall..." chytil moju dlaň, čo ma donútilo pozrieť mu do očí. „prosím nemysli na neho, bude lepšie ak sa pokúsiš naň zabudnúť. Nestojí ti za to, aby si znova plakal" ako to povedal uvedomil som, že som začal plakať. Rýchlo som si slzy utrel a venoval mu malý úsmev.

„Dobre, posnažím sa, ďakujem"

„Dobre" usmial sa, pohladil moju ruku a pustil sa do sendviča. „Mm je vynikajúci"

„Ďakujem" sklopil som pohľad a napil sa vody v pohári. Zasmial sa, keď sa postavil a položil tanier do drezu.

„Tak, čo podnikneme?"

„Neviem, čo by si chcel?" otočil som sa naň s úsmevom a hlavu si oprel o jeho hruď.

„Prechádzka?" pohľad som dvihol do jeho očí a prikývol. „Tak poďme" obuli sme sa, vzali si bundy a ruka v ruke sme opustili dom.

***

Ted

Práve som balil veci, keď dnu vošiel Harry. Posledný mesiac vyzerá ako chodiaca mŕtvola a to doslova. Netušil som, že jeho kamenné srdce dokáže niekto zlomiť. Odvtedy, čo sa rozišiel so Zaynom tomu, tak nebolo, ale ako náhle sa objavil rozkošný blonďavý chalan s modrými očami, zmenil sa. Bol znova citlivý a dokonca prestal s „úlovkami na jednu noc". Myslel som, že je všetko zasa dobré, ale netuším, čo sa pokazilo. Harry je totižto od tej cesty, na ktorú som ho musel poslať ticho. Nepovedal nič celý mesiac a jeho výkon sa zhoršil. Dnes tomu nebolo inak. Posadil sa na krabicu pri dverách a sledoval podlahu. Povzdychol som si a kľakol k nemu.

„Hazz? Čo sa stalo?" nič. „No tak! Povedz už niečo! Ako mám vedieť, čo sa deje, keď mi nič nepovieš!" znova nič. „Tak fajn, ako chceš!" postavil som sa s tým, že sa vrátim ku svojej práci, ale jeho hlas ma zastavil.

„Odchádzam" v rýchlosti som sa k nemu vrátil.

„Čo to trepeš? A kam?"

„Neviem, možno do Talianska"

„Prečo tam?"

„Sám si povedal, že sa zhoršujem a preto pôjdem do Álp a budem sa venovať motokrosu, je to totiž jediná vec, ktorá mi pomáha zabudnúť a preto tam začnem nový život"

„Prestaň vymýšľať, prosím ťa, tu máš domov a rodinu"

„Rodinu? Koho? Všetkých som stratil!"

„Harold do četra! Prestaň! Ja som tvoja rodina!" dlho nič nehovoril, no po pár minútach sa postavil a konečne sa na mňa pozrel. Mal oči opuchnuté od sĺz a zničený pohľad. Takto som ho už dlho nevidel.

„Prepáč" šepol a s tým sa stratil za dverami. Ešte hodnú chvíľu som zízal na prázdne dvere až potom som sa rozbehol za ním. Našťastie práve nakladal nejaké krabice do auta.

„Harry, počkaj!" otočil sa na mňa s otázkou v očiach. „Prečo to robíš? Veď nemusíš odísť, stačí ak začneš znova trénovať a všetko sa zlepší"

„Rozhodol som sa"

„A to tu dokážeš len tak všetko opustiť?!"

„Ted, prosím nezačínaj"

„Začnem, pretože sa správaš ako debil! Vďaka jednému hlúpemu decku vypadneš?! Tak ako prepáč, ale je to detinské! Harold spamätaj sa krucinál! Znova robíš tú istú chybu!" pri poslednej vete ho trhlo. Zavrel kufor auta a otočil sa na mňa.

„Nerobím tú istú chybu! To ja som od Zayna odišiel! To ja som musel trpieť kvôli tej jeho sprostej povahe, ja som musel trpieť jeho urážky a sem-tam nejakú facku, ja a nie on! To ja som dopustil to, že ma Niall začal milovať! Ja som mu dovolil votrieť sa mi do života! Chcel som ho len ošukať, ale on prišiel za mnou a ja som navrhol rande a ja som mu spôsobil toľko bolesti. Kvôli mne všetci trpia! Kvôli mne! Pretože každého od seba len odháňam! Som len monštrum! Za všetko môžem ja! Tak prepáč, ak sa teraz chystám spraviť konečne správne rozhodnutie! Radšej zmiznem odtiaľto, skôr ako ublížim ešte aj tebe, to nesmiem dopustiť!"

„Harry..." nevedel som čo mu mám na to povedať. Samozrejme, že nemal pravdu, ale nedokázal som mu na to nič povedať. Keď som sa chystal konečne niečo povedať, prerušil ma.

„To je jedno....maj sa Tedy a šťastný život, nájdi si lásku a založte si rodinku a hlavne buď šťastný" na jeho tvári sa usídlil malý úsmev, ale ten zmizol tak rýchlo ako sa objavil. „a pozdrav Nialla, že mu želám totiež" s týmito slovami nastúpil do auta a už ho nebolo. Stál som tam ako primrznutý. Uvedomil som si, že má pravdu. Prežil si toho dosť a zaslúži si lepší život a najlepšie bude ak niekde inde...