Opposites attract/Narry m-preg ✔

6 Diel - Vysvetlenie?

Ahoj :) je tu nový dielik :) teraz je posledný pretože ako som spomínala budúci týždeň tu nebudem a ďalší diel bude až o týždeň :) no nech sa páči dielik, prajem pekné čítanie a ospravedlňujem sa za chyby :)

Lov ya

Kristin

........................................................................................................................................................................

Niall

Dnes musím ísť do školy. Je piatok a ja kvôli jednému dňu musím do školy.

„A o koľkej sa vrátiš?" spýtala sa mama. Nazúval som si topánky, ale nechcelo sa mi ísť.

„Neviem...nemôžem ostať doma? Mami prosím" prišiel som k nej a objal ju okolo pása. Otočila sa a povzdychla si.

„Niall! Máš už dosť vymeškaných hodín, takže ideš!" povedala trošku nahnevaným tónom.

„Dobre...možno pôjdem niekam s Louim, keď nebude mať plány s Liamom" vzal som si bundu a odišiel som. Započul som iba slabé „dobre" a už som bol na ceste do školy. Dal som si slúchadla do uší a pustil som si album od Eda Sheerana.

„Niall!" niekto zakričal, tak som sa otočil a za mnou bežal Lou.

„Ahoj Lou"

„Ahoj bro" povedal zadychčane a ešte vydýchaval svoju „rannú rozcvičku".

„Tak ako bolo?" spýtal sa, keď už nabral trocha kyslíka do pľúc.

„fajn" snažil som sa vyznieť normálne, ale nepodarilo sa.

„Tak čo sa tam stalo?"

„Čo? Nič, všetko je v pohode" usmial som sa.

„Vážne? Tak prečo ti neverím?"

„Neviem.." pridal som do kroku, aby nevidel slzu, ktorej sa zachcelo vyjsť von z môjho oka, ale Lou ma chytil za rameno a otočil k sebe.

„Čo sa tam stalo? Ale pravdu!" pozrel mi do očí. Slzy mi začali tiecť voľne po tvári. Sadol som si na lavičku a nechal som slzy slzami. Lou si prisadol ku mne a objal ma okolo ramien.

„Ni, povedz mi čo sa stalo prosím, pomôžem ti" upokojoval ma a tvoril kruhy na mojom chrbte.

„To sa už nedá" rozplakal som sa.

„Niall, pššt neplač" utešoval ma.

„Vieš ako sme boli fotiť tých pretekárov..." prikývol. „tak ten vysoký, kučeravý"

„Myslíš Harryho" prerušil ma. On vie ako sa volá? To je teraz jedno. Prikývol som.

„no on je bratranec Sophie a bol na tej svatbe a...a no prišiel za mnou, že sa chce zmieriť a začať znova, tak som súhlasil a potom ma opil...no a...ja...ja" nedokázal som to povedať a rozplakal som sa ešte viac.

„Ublížil ti?! Povedz, že nie, lebo mu inak rozbijem držku!" pozrel som naňho a iba som zašepkal: „spali sme spolu" „Čo?! On ťa donútil?!"

„Nie, lebo ja som bol opitý a asi som to chcel"

„Aha...nechceš ísť za ním?"

„A načo?"

„No porozprávať sa"

„Myslíš, že to nejako pomôže?" pochyboval som o tom.

„Neviem, ale asi by ste si to mali vysvetliť"

„Keď ja neviem" je to dobrý nápad?

„Choď a uvidíš, po škole ťa tam hodí Liam, lebo mi pôjdeme potom vonku, tak ťa tam vyhodíme"

„No dobre, tak to skúsim" súhlasil som.

„Fajn a teraz poďme do školy, lebo zmeškáme"

„Jasan, už idem" utrel som si slzy a šli sme do školy.

Neviem či by som mal ísť za ním, znova ma iba vysmeje a pochybujem, že by sa so mnou chcel baviť. No uvidíme...

Harry

Konečne je piatok. Zajtra je sobota, hm...čo podniknem? Možno nejaký klub, alebo niečo zaujímavejšie napríklad...

„Hazz!" prerušil moje myšlienky Ted.

„No čo sa deje?" vyštekol som.

„Máš návštevu"

„Koho?" nemal som záujem sa s niekým baviť.

„Na meno som sa nepýtal" to vážne Ted? Ktovie kto ma chce „vidieť".

„Dobre, pošli ho sem" odbehol pre toho dotyčného.

„Ahoj Harry" pozdravil asi ten dotyčný. Otočil som sa. Niall. Prečo prišiel? Nemám náladu sa s nim baviť. Myslel som, že po tej noci to skončilo. Pozeral na mňa takým zvláštnym pohľadom. Bol krásny. Teraz by som ho chcel schovať do náruče a nikdy ho už nepustiť. Čo?! Nie! Ja ho nemám rád!

„Čau" odvrkol som. „Čo chceš?" bolo to odo mňa hnusné, ale mne je to jedno. Nemám byť prečo k nemu milý! Alebo mám? Nie!

„Ja...prišiel som sa s tebou porozprávať"

„A o čom?" znova som odvrkol. Pozrel sa na mňa pohľadom „prečo si taký?" „Ugh, sadaj!" povedal som nakoniec. Pri ňom sa cítim strašne divne, netuším čím to je, ale mám zvláštny pocit v bruchu, neviem to opísať.

„No ja len či sme spolu no...vieš..."

„Jebali?" usmial som sa.

„No, vlastne hej to..."

„No to si píš, že áno" musel som sa zasmiať na tou spomienkou.

„Aha...a ja...no teraz ako to bude?" pozrel sa mi do očí. Videl som tam nervozitu, ale aj niečo iné...nádej?

„Ako teraz, čo odo mňa čakáš? Že teraz sa budeme vodiť za ručičky alebo čo?" musím si od neho držať odstup, nechcem, aby zažil to čo ja. Ale môžem ho odmietnuť?

„No ja vlastne, ale nič...maj sa" postavil sa a chcel odísť.

„Poď som mnou von!" povedal som zrazu. Prečo som to povedal? Vážne chcem ísť s ním von? Je pravda, že sa mi páči a možno ho mám rád, ale len trocha. Alebo viac než trochu? Ja neviem, som z neho zmetený. To sa mi pri nikom nestalo. Čo sa to so mnou deje? No už to nevrátim...

„Myslíš to vážne?" otočil sa a pozrel mi do očí. Doslova som sa v nich topil. Čo to so mnou robíš Niall?!

„No asi áno" pokrčil som ramenami.

„Ja neviem...neklameš mi znova?" pozrel sa na mňa trocha smutným pohľadom. Vážne to spravím? Stojí mi za to? Odpoveď je jasná...

Podišiel som ku nemu a dal mu odpoveď na ktorú čaká...