Dominik

Kapitola 7 - Princezná

Aloha! 

Tak teda, opäť sme späť s ďalším dielom Dominika! 

V prvom rade musíme povedať - Wow - na vaše reakcie k minulej časti :3 Snáď sa Vám tak bude páčiť aj táto dnešná. 

Dosť bolo predkecov- užite si čítanie a nezabudnite :) Vy a vaše reakcie nás nútia písať ďalej :)

(PS: My autorky sme sa dohodli, že najlepšie ako pre nás tak aj pre vás, bude určiť si stály termín na časti. Rozhodli sme sa teda, že týmto ,šťastným'dňom bude Nedeľa :) )

- BS

  Emily dobehla do roboty, celá spotená a zničená. Pred tým ako odišla od Hany, mala ešte tú česť vbehnúť Dominikovi rovno pod auto. Ten to našťastie včas ubrzdil, no venoval jej niekoľko sekundové zatrúbenie.

Emily už dnes nemohlo vážne nič prekvapiť... teda, aspoň si to myslela.

*

      „Konečne," ozve sa jej šéf a rovno jej hodí zásteru. „Dnes tu bude plno. Tak za hodinu až dve prídu nejaký pretekári a obsadili si všetky stoly vzadu, tak ich choď prosím ťa prichystať."

Emily zaúpi, ale nič iné jej neostáva, tak sa vrhá do práce. Dnes to bude dlhá noc.

O dve hodiny neskôr, keď je bar už plný, začnú prichádzať pretekári. Emily bola v tom, že ide o partiu motorkárov, preto je prekvapená, keď namiesto veľkých, potetovaných chlapov v čižmách a s helmami v ruke vidí obyčajných mužov v rifliach s tričkom alebo košeľou.

Zhlboka sa nadýchne a chystá s vybaviť ich objednávku, ale je prerušená v póle cesty.

     „Emily." kričí na ňu šéf. „Ja to vybavím, ty prosím prines jednu kofolu na vonkajšiu terasu."

Emily prikývne a ponáhľa sa načapovať kofolu. Vyjde s ňou von a pokladá na stôl pred malé dievčatko, ktoré jej s úsmevom ďakuje.

Otáča sa a vtedy na mieste zamrzne. Prudko sa otočí späť, naťahujúc sa za prázdnym popolníkom dúfajúc, že ju Dominik nezbadal, ale to je v tomto prípade nemožné, keď že stáli oproti sebe.

Naozaj to nemohol byť horší deň.

Ďakuje bohu a Hane za to, že ju primaľovala a rýchlo jej prežehlila vlasy, aby vyzerala ako človek. Na začiatku smeny sa necítila pohodlne v týchto Haniných voľných šatách, keďže na jej vkus ukazovali až priveľa z jej nôh, ale teraz im je za to povďačná.

S hlbokým nádychom vkročí dovnútra a zrak jej hneď padne na miesto, ktoré je rezervované. Dominika však nikde nevidí, čiže tomu vôbec nechápe. Myslela si, že to bude akcia na jeho počesť keď ho tu zbadala, ale asi sa mýlila a on len zablúdil, alebo prehádzal okolo.

Jej úlohou, okrem obsluhovania pretekárov, bude vyhýbanie sa dotyčnej osobe. Snáď sa jej to podarí.

Smeruje za bar, keď je prerušená.

„Čo tu robíš?" ozve sa spoza nej nahnevaný, mužský hlas a ona vie že to je on aj bez toho, aby sa otočila. Mohla čakať že tu bude. Že by si to nenechal ujsť. On, veľký šampión... Lenže nečakala že sa jej prihovorí. Že ju spozná.

Predtým, ako však stihne odpovedať, na ruke pocíti pevný stisk dlane a následne je otočená, až mu stojí tvarou v tvár. Musí zakloniť hlavu, aby mu pri jeho impozantnej výške bola schopná hľadieť do očí. Do tých ľadovo modrých očí, ktorými na ňu práve hádže dýky. Ojoj, toto neveští nič dobré.