Dominik

Kaptiola 16 - City môžu ísť bokom

Okej, opäť na poslednú chvíľku :( Celé zle my vieme.. ALe môžem za to ja (Báš), pretože som cestovala do školy a ostalo mi málo času. Sľubujem že sa polepším!

okej teda, nechali sme vás čakať celý týždeň, tak snáď sa vám bude časť páčiť :)*

Vidíme sa pri ďalšej už čoskoro. Pekný štart týždňa-

- BS

O pár dní neskôr, Emily sleduje svoju najlepšiu kamarátku, ako si krémuje svoje dlhé nohy. Neznáša, že je ten svet tak nespravodlivý, pretože jej Boh nadelil viac, než ktorejkoľvek inej.

„Hmm, takže ste spali spolu?" už hodinu ju Hana spovedá ohľadom minulého víkendu. Doteraz nemali čas na to sa poriadne stretnúť a porozprávať sa. Obe zarezávali v škole a potom mala Emily doslova bláznovstvo v práci. Bola rada, ak sa pred spánkom dokázala presvedčiť k sprche. Keď jej včera večer Hana napísala SMSku aby si na ňu našla čas, neváhala ani sekundu. A tak je teraz teda tu a krúti sa ako žížalka na priamom slnku.

Keď si Hana uvedomí, že Emily neodpovedala, spýtavo na ňu pozrie a zatvorí svoj krém, ktorý vonia po marhuliach.

„Nie," Emily nakoniec pokrúti hlavou. „Preboha, jasné že nie?! On spal na zemi, ja v posteli." Hana, ktorá odkladala krém na poličku zastaví v pohybe. Neverí vlastným ušiam.

„Ha, ty mi chceš povedať, že chlap ako Dominik spal dobrovoľne na zemi?" opýta sa jej neskrývajúc svoje pobavenie.

„Uhm." pritaká Emily. Cíti, ako ju zalievajú rozpaky.

„No to ma podrž." smeje sa Hana. „Tomu sa mi nechce veriť?!"

„Neboli sme v nálade naťahovať sa... vlastne sme boli radi, že máme súkromie a nemusíme hrať tú hlúpu šarádu."

„Oukej," prikývne Hana, „ A čo ráno?" sleduje ako priateľke klesnú plecia. Nervózne sa hrá s vankúšom, akoby si nebola istá, koľko toho smie prezradiť. Nakoniec si však Emily len rezignovane vzdychne.

„Našťastie som sa zobudila prvá a dala som sa dokopy. Ver mi bola som viac než nadšená, keď sme odtiaľ odchádzali. Vážne to bolo.. hrozné! Nie, horšie ako hrozné!"

„Ale prosím ťa, dobre sa ti páčilo, spať v jeho izbe, v jeho posteli a v jeho perinách, priznaj sa" podpichuje ju Hana vediac, že má pravdu. Emily sa zatvári zdesene, no potom opäť rezignovane vydýchne. Vie, že Hane klamať nemusí. Tá ju totiž pozná ako svoje topánky.

„Kebyže vieš, ako to posteľné voňalo. Bilo sa to s práškom, ale aj tak."

„Sklapni," Hana do nej hodí vankúš. „Dobre si si to užívala, ty potvora?!"

„Hanaa," natiahne. „Bolo to hrozné. Oukej, tú časť keď som spala v jeho posteli možno, pretože ten chlap vážne pekne vonia ale potom.. potom bolo všetko zlé. Hlavne na raňajkách, keď som sa naťahovala po soľničku a vyliala som svoju kávu. Na biely obrus. Nehovoriac o soľničke, ktorá nebola dobre utesnená a ja som ju celú vysypala na vajíčka. Radšej som to mohla zjesť neosolené." Hana zadržiava smiech.

„Och ty môj polepetko. Buď rada, že žiješ a že si celá, lebo pri tvojom šťastí človek nikdy nevie." Smeje sa jej Hana.

„Jasné, ale strápnila som sa pred všetkými! Pred jeho rodinou a tak.."

„No... tak to máš teda šťastie, že to len predstierate a že to neboli tvoji budúci svokrovci." Zhrnie to Hana.

***

Dominik

Nebol s ňou v kontakte od toho fiaska s jeho rodinou. Nevyhýbal sa jej, to nie len.. bol stále pekne vytočený. Nie len že sa jeho rodičia spikli proti nim, ešte si aj ten debil Adam nemohol nechať ústa zatvorené a keď odchádzali, musel sa ešte ozvať.

„A Dominik, viem, že moje zásnuby neboli úplne dokonalé, ale to nechávam tebe a Emily." Mal ho chuť zabiť priamo tam, v predsieni v dome ich rodičov a ešte aj teraz, len čo si na to pomyslí, tá chuť zabiť svojho mladšieho súrodenca je ta tam. Budúci víkend mu to jednoznačne spočíta- rozhodol sa v duchu.

Podráždene sa pozrie na svoje hodinky a dá jej ešte päť minút. Ak nepríde, dnes to padá. Aj tak na ňu dnes nemá náladu.

Na jeho šťastie- nešťastie, ani nie o tri minúty vidí malé šikovné auto, ktoré parkuje vedľa toho jeho v podzemnej garáži. Snaží sa zaostriť na vodičku, ale sú ďaleko. Nechápe, prečo má takú skurvenú smolu a nikdy nenatrafí na tú sexi kosť Hanu. To dievča je hádam snom všetkých chlapov, on sám si predstavoval všetky možné polohy s jej dlhými nohami.

Na jeho šťastie, ho asi ten hore vyslyšal, pretože z auta vystupujú obe. Hana ho vidí ako prvá. Usmeje sa na ňu, ale ona mu venuje pobavený úškrn. Vsadí všetko čo má, že vie o každom jednom detaily, dokonca aj to, koľko krát si kýchol.

Emily sa lúči s kamarátkou a keď k nemu smeruje, potkne sa. Odvráti sa od nich, zadržujúc smiech. To dievča má viac šťastia než rozumu. Nedalo mu nevšimnúť si aká je nešikovná. Môže sa len modliť, aby pri prvej jazde nestlačila brzdu namiesto plynu.

Skurvene jebnutý nápad. Kde nechal hlavu, keď súhlasil s trénovaním?

***

Emily otvára dvere spolujazdca a neisto zdraví Dominika. Ten jej len kývne hlavou a ďalej jej nevenuje ani jediný pohľad. Nechápe čo sa s ním deje, ale nerieši to, je až príliš vzrušená jej prvou jazdou.

„Pripútaj sa." Prehovorí stroho a ona ostáva v pomykove.

„Pripútať? Myslela som si, že budem jazdiť. Máš ma trénovať." Dominik skriví pery do niečoho, čo pripomína úškľabok a venuje jej pobavený pohľad.

„Princezná, moje auto neriadi nikto iný len ja a ľudia, ktorí sú v mojom tíme." oboznámi ju. „A ty určite nebudeš prvá, ktorá bude sedieť na mieste vodiča, takže zavri tvoje sladké pery a pripútaj sa."

„Dobre, nemusíš mať zlú náladu." frfle. „Ja nemôžem za to, že sa ti včerajšia noc nevydarila podľa predstáv." povie sama pre seba, ale Dominikovi to neujde. Pobavene sa zasmeje.

„Och, včerajšia noc bola viac než skvelá o tom nemusíš mať pochýb." prehovorí a v hlave sa mu objaví myšlienka na jeho včerajšiu nočnú návštevu. To dievča vedelo čo robí, vo všetkých smeroch.

„Fuj, nechaj si detaily pre seba." zazrie na neho a razom je jej dobrá nálada preč.

„Nemali by sme sa tváriť ako pár aj dnes?" Dominik len pokrúti hlavou.

„Nie, toto je bezpečná pôda. A k tomu, trénujem ťa. Dajme tomu, že city môžu ísť bokom." Emily prikývne.

„A čo sa týka auta. Budeš si musieť nejaké zohnať, alebo si daj opraviť to svoje staré. Nie je síce ideálne a bude tu kričať ako keď beloch vojde do getta, ale nejakými úpravami a vylepšeniami sa to dá spraviť. Bez auta to ale nepôjde." Pozrie sa na ňu a ona vydýchne. Netuší ako opraví svoje auto. „Dovtedy budeš sedieť len vedľa mňa a pozerať sa." povie so samoľúbym úsmevom.

„To nie je fér. Takto sa nič nenaučím."

„Ale áno, veď sa učíš od najlepšieho," blysne po nej pohľadom a ona nadurdene hľadí pred seba.

quic'bY��M�