Dominik

Kapitola - 24. Neozval sa

Tak dievčence, nech sa páči nová časť :) Snáď sa vám bude páčiť tak ako predošlé (ďakujeme krásne za všetky komentáre a hviezdičky, veľmi nás potešili)

Prajeme Vám krásy štart nového týždňa a všetkým, čo sú chorí prajeme skoré uzdravenie :3

-BS

Dominik sa jej neozve.

Ubehne niekoľko dlhých dní, no od neho ani jedno hlúpe bú. No, tak sa teda neozve ani ona jemu. Stále nevie na čom to vlastne sú, no naozaj nie je ochotná ozývať sa ako prvá. Lenže ako sa tak dni míňajú, Emily začínala byť nervózna. Žiadne správy, žiadne hovory a zatiaľ ani žiadne stretnutie.... v duchu si vždy povie- Nevadí, - ibaže v skutočnosti ju žerú mrle. Už niekoľkokrát našla samú seba, s palcom nad jeho menom, no našťastie , alebo teda nešťastie, sa vždy zastavila.

Hane sa sťažuje tak často, že to už ani nevie spočítať ani na oboch rukách. Po tom tréningu jej opíše všetko dopodrobna, do tých najmenších detailov. Je prekvapená, keď na priateľkinej tvári uvidí úsmev, ktorému však nerozumie, no Hana ho odmieta vysvetliť. Avšak obe sa zhodnú na jednej veci;

Emily je nervózna, pretože jej chýba Dominik.

Lenže, akoby toho nebolo už beztak dosť, na ich poslednom tréningu, keď ju viezol domov, zrušil nasledujúce dva tréningy. Dominik to odôvodnil tak, že nemôže a Emily to len padlo vhod, keďže v škole už toho vážne veľa. Všetky tie projekty, seminárky či zápočty, obmedzili aj jej kontakt s Hanou.

***

Vo štvrtok už má náladu pod psa. Počasie von za oknami perfektne zodpovedá jej melancholickej nálade. Hneď po prednáške sa ponáhľa domov, a hrubý, pletený sveter si tisne bližšie k telu. Bola prekvapená, keď si v mobile našla SMSku od mami- tá jej zvyčajne nepíše aby sa ponáhľala, takže je celkom v strese. Keď že jej auto je stále nepoužiteľné, musí ísť autobusom. Bratislavské zápchy spravia z jej sedemnásť minútovej jazdy skoro hodinovú, čo jej k dobrej nálade vážne nepridalo.

A Dominik sa stále neozval.

***

Len čo vystúpi na zastávke, smeruje k zástupu domov. Je rada, keď konečne vidí ten ich, pretože sa schyľuje k búrke. Ak by dnes ešte zmokla, pravdepodobne by jej fotka visela vo večerných správach s podtitulkom, že niekoho zabila.

Do zámku dverí vkladá kľúč a otáča nim.

„Ahojte," zdraví sa, ale odpovede sa nedočká. Ich dom je prekvapivo tichý a ju naplnia pochybnosti. Prečo jej mama písala aby sa ponáhľala?

Rýchlo sa vyzuje a vyzlečie si sveter. Smeruje do kuchyne, či tam nenájde nejaký lístoček, ale nie je tam nič. Keď poučuje Romanin smiech, vydýchne si, no potom si uvedomí, že to je z garáže. Zamračí sa a natiahne sa po jablko, aby zasýtila žalúdok, keďže celý deň skoro nič nejedla. Vyberie sa do garáže, pomaly si odhryzávajúc z jablka a prežúva. V garáži sa svieti a počuje svoju mamu a Romanu. Nakrčí čelo. Čo pre všetko sväté robia tie dve v garáži?

„Čauko, čo vy tu." Povie keď vojde dnu a jej mama sa na ňu žiarivo usmeje. Spoza kapoty vyjde jej nevlastný otec a tesne za ním Dominik.

Počkať. Dominik?

Prekvapene niekoľkokrát zamrká, či sa jej náhodou nesníva. Pozerá na neho ako myš na vyoraný kameň a jablko jej vypadáva z rúk. Kotúľa sa až k Dominikovi, ktorý sa zohne a s pobaveným úsmevom ho zodvihne. Podíde k nej a dá jej ho do rúk. Emily sa zapýri. Na myseľ jej hneď zíde scéna z Twilightu, keď Edward zachytil jablko Belle.

„Ahoj." pozdraví ju a ona mu niečo zamrmle na pozdrav. Nechce sa ho pýtať čo tu robí, lebo je to očividné, ale má milión iných otázok.

Ako? Načo? Prečo? Začo? Kedy?

„Dominik sa tu objavil asi pred hodinou." usmeje sa jej mama a Emily presúva zrak z Dominika na ňu. „Že vraj ti chce pomôcť s opravou auta, ale keď si tu nebola, s radosťou sme mu pomohli." usmeje sa na ňu a Emily nechápe.

Jej mama neznáša jej auto a najradšej by sa ho zbavila. Tak na čo všetko je dobré toto divadlo?

„Môžeš mi ukázať kde je motor?" zaklipká Romana očami a nahne sa ponad kapotu, čím dá na obdiv svoje prsia. Emily má chuť po nej hodiť to jablko, ale ovláda sa. Našťastie.

„Pôjdem sa prezliecť," povie po chvíli a otáča sa na odchod. Cíti na sebe Dominikov pohľad, ale neobzrie sa. Len čo vojde do domu, vyhodí nedojedené jablko do koša a potom zamieri do svojej izby. Keď už je v izbe, siaha po oblečení na doma, no zarazí sa.

Rozťahané tepláky a fľakaté tričko jej momentálne neprídu ako najvhodnejšie a preto sa nakoniec rozhodne pre leginsy a tričku s potlačou. Dá si na seba ešte čiernu mikinu a pomaly sa vracia naspäť do garáže.

Keď vojde, nie je prekvapená že nájde Romanu pri Dominikovi a snaží sa ho okato zaujať. Ten sa však - našťastie- venuje autu a kľúču, ktorý ma v ruke a niečo s ním uťahuje. Vidí, ako sa mu napínajú svaly a ako mu po zátylku steká pot. Prebehne ňou nutkanie zotrieť mu ho, prejsť prstami po tých pevných svaloch, no našťastie sa ovláda.

„Ehm." upozorní na svoju prítomnosť a všetci sa k nej otáčajú. „Už vieš, kde je chyba?"

Prikývne. „Treba vymeniť niekoľko súčiastok a malo by to ísť. Je to už staršie auto, ale nie je to nič, čo by sa nedalo spraviť. Niečo som pouťahoval a vymenil starý olej, ale to nestačí." pokrčí plecom. „Predpokladám, že ešte také dve návštevy a tvoje auto bude prípravné."

Jej žalúdok urobí premet pre pomyslení, že sem znova príde. Nevie prečo, ale teší sa. Teší sa už len z toho, že ho vidí. Teší sa z jeho prítomnosti.

Som v poriadnom maléri ... pomyslí si.