Dominik

Kapitola 22 - Ranné prekvapenie

Obrovské PREPÁČTE patrí všetkým tým, ktoré od včera čakáte na čas. Ja som už tretí deň v písaní nejako zaseknutá takže som to celé nechala na Báš, ale ona sa balila a dnes cestovala do Trnavy, preto až takto neskoro.

Ďalšiu časť píšem celú ja a budem sa ju snažiť pridať v stredu. Ďakujeme za všetky vaše milé komentáre, neskutočne si to ceníme. Vidím, že ste boli viaceré zmätené, ale tu a v ďalšej časti bude vysvetlenie :)

SB

Hana má pocit, že zabije kohokoľvek, kto práve teraz stojí za dverami a vytrvalostne zvoní na striedačku s búchaním. Keby nie je všade naokolo tma, myslí si, že horí.

„Veď už idem, sakra!" zavrčí podráždene, keď sa tacká po studenej podlahe do chodby. So štrngotom otočí kľúčmi v zámke a otvorí dvere. Už, už sa nadychuje, že z plných pľúc vynadá osobe ktorá ju zobudila o pol piatej ráno, keď s prekvapením zamrká aby si rozjasnila zrak. Čo to..?!

„Emily?" vykokce šokovane.

Tá, bez toho aby počkala na pozvanie dnu, pretlačí sa polonahá do vnútra okolo stále šokovanej Hany. Ó áno! Polonahá Emily..?!

Hana stále nechápe a ako v mrákotách privrie dvere stále zízajúc na svoju najlepšiu kamarátku. Na sebe má oblečené jednoduché, čipkované biele nohavičky – ktoré kupovali spolu, a nič viac. Roztrasenými rukami si na nahé prsia tisne kôpku zhúžvaného šatstva.

„Oukej Em, nedes ma. Čo sa stalo?" zrazu má adrenalín v žilách a je pripravená zabiť, alebo teda aspoň prizabiť, každého idiota, ktorý ublížil jej...

„Vyspala som sa s Dominikom!"

.... najlepšej kamarátke! A určite by to veľmi.... počkať, ČOŽE?

„Čože si sa..?!" skríkne o niečo viac ako by jej bolo milé a stále zíza na Emily.

„Ja... och doriti..." hlesne zúbožená Em a zvezie sa na pohovku tak, že si hlavu opiera o kolená. Keď po chvíli pootočí hlavu a pozrie na ešte stále šokovanú Hanu, do očí sa jej nahrnú slzy. „Ja som sa vyspala s Dominikom."

Ešte stále tomu nemôže uveriť. Slová, ktoré práve vypustila z úst, jej samej znejú... no.. divne. Ona, poctivka ktorá čakala skoro osem mesiacov, aby dala svoje panenstvo svojmu Lukášovi, sa vyspala s božským Dominikom? S tým Dominikom, ktorý prevetrá snáď každú sukňu?

„Preboha! A to ťa teraz akože vykopol?" zo zhrozenia ju vytiahne kamarátkin nahnevaný hlas. Emily prekvapene zamrká, akoby si až teraz uvedomuje, čo sa jej Hana pýta. Rýchlo zavrtí hlavou.

„On.. spal keď som odišla." Prizná neisto.

„Ty si...? Preboha Em!"

Sleduje, ako sa Hana spustí na gauč oproti nej. Oči má rozospaté ale srší z nich prekvapenie. A úprimne? Emily sa jej ani nečuduje, sama tomu totiž nedokáže uveriť.

„Ty si od neho ušla?"

Emily sa zháči nad výberom priateľkiných slov, „No, tak by som to asi nenazvala.."

„Nie?" opýta sa Hana a nakloní hlavu do boka, akoby si ju chcela lepšie premerať. Emily má pocit, akoby sa ocitla na výsluchu.

„Nie?" zopakuje neisto Emily.

„Aha, teda keď sa Dominik ráno zobudí, nebude čakať že ťa nájde v posteli, aby ste si dali ďalšie číslo, že?

Emily prekvapene zamrká očami. A jej ženské partie sa len pri spomienke na ďalšie kolo stiahnu v očakávaní.

„Ja.. ja neviem. Bože Hana! Nenúť ma cítiť sa zle ešte viac ako sa cítim!" zabedáka a má pocit, že sa o hanby prepadne pod zem.

„A čo čakáš že ti poviem, keď ma zobudíš o piatej ráno polonahá so správou že si sa vyspala s Dominikom, a ešte k tomu si od neho odišla akoby ti horelo pod zadkom? Čo si o tebe pomyslí? Určite nič dobré. Emily, preboha ak si nevedela čo robiť mala si mi zavolať a nie ujsť." kára ju

„Ja... ach," Emily si zlomene vydýchne. Srdce v hrudi jej bije ako o preteky a je jej strašná zima od chvíle, čo sa vymotala z Dominikovej teplej náruče. Keď sa vedľa neho ráno zobudila, na krátku chvíľku mala pocit, že sa jej sníva. Srdce sa jej strepotalo ako kolibrík, avšak len do chvíle kým neprišlo vytriezvenie. Krutá realita toho čo sa stalo jej otriasla svetom a ona nemyslela na nič iné iba na to, ako čo najskôr zmiznúť.

„Hej, Em.." ozve sa chlácholivo Hana.

Emily zodvihne oči a cez slzy pozrie sa na svoju najlepšiu kamarátku, ktorá teraz kľačí pred ňou.

„Tak mi teda povedz ako sa to stalo, oukej? Potom nejako vymyslíme, ako veci napraviť."

Keď už je Hana informovaná úplne o každom detaile, Emily sa rozhodne dať si sprchu. Akurát si do vlasov vtiera šampón, keď začuje zvonček pri dverách a následne krátky rozhovor. Srdce v hrudi jej začne udierať ešte rýchlejšie.

Žeby to bol on?- napadne jej, ibaže tak rýchlo ako k tej myšlienke prijde, tak rýchlo ju aj zaplaší preč. Nemožné. Prečo by ju preboha hľadal? Imaginárne nad tým mykne plecom a pokračuje v božskej, horúcej sprche.

Keď o pár minút, omotaná v osuškách vide von, nájde Hanu sedieť za kuchynským stolom a piť čaj.

„Niekto zvonil?" opýta sa, zatiaľ čo si sadá vedľa Hany, a z misy na ovocie si berie mandarínku, ktorú začne lúpať. Do nosa jej hneď udrie silná vôňa. Mňam.

„Uhm, a neuveríš kto bol za dverami." pozrie sa na ňu a skôr než odpovie uchlipne si z čaju. „Dominik."

Emily až zabehne sladký mesiačik, ktorý si hodí do úst.

Panebožepanebožepanebože!

„Do- Dominik bol tu..?" prekvapene zamrká a pozrie sa na Hanu, ktorá ju skenuje pohľadom.

„Jop. A hľadal ťa."

„Hľadal mňa?" hlas jej preskočí o niekoľko oktáv. „A čo si povedala?" srdce jej nervozitou udiera oveľa rýchlejšie kým čaká na Haninu odpoveď. Tá ju ešte chvíľku nechá v napätí a potom sa usmeje.

„Neboj sa. Povedala som mu že tu nie si, a ubezpečila som ho, že som ťa od rána nevidela."

„Panebože ďakujem... zachránila si mi život. Zasa." Vydýchne a objíme Hanu.

„Na to sú predsa najlepšie kamarátky nie?"

Emily len pretočí očami, a opäť sa pustí do jedenia mandarínky. Už jej ostávajú len posledné dva kúsky, keď jej na mobile cinkne nová SMSka. S ulepenými prstami sa po ňom natiahne a srdce jej doslova zastane v hrudi, keď si všimne meno odosielateľa.

Veľké DOMINIK svieti na jej displeji a Emily má pocit, že zabudne aj dýchať. Roztraseným prstom klikne na správu a vytreští oči. Stojí tam:

O hodinu na trati.

Nič viac, nič menej.

V prvom rade je prekvapená a , okej možno aj dotknutá tým, ako bola tá správa napísaná. Lenže hneď na to jej dôjde, čo je v tej správe napísané.

„Preboha!"

Pustí telefón akoby ju popálil a poplašene vbehne do Haninej spálne.

„Čo horí?" dobehne za ňou prekvapená Hana.

„Nie, mám tréning. O hodinu!"

„Sakra!" pridá sa aj Hana. „Uhni nech ti niečo vyberiem, ty si bež vyfénovať vlasy." A Emily poslúchne.

Keď o pätnásť minút neskôr vybehne z Haniného bytu, narazí do tvrdej, no zároveň mäkkej steny. Na jej veľké prekvapenie, tá stena zrazu prehovorí;

„Ja som vedel že mi Hana klamala." A Emilyiné srdce opäť vynechá niekoľko úderov.

To nebola stena. To bol Dominik.