Dominik

Kapitola 19 - Malý Dominik

Milé čitateľky. Báš trochu nestíha s časom, tak som sa rozhodla, že dopíšem túto časť a hodím vám ju sem. je kratšia ako zvyčajne a Báška o tom nevie, ale hádam to nebude vadiť.

Vieme, že sme časti sľúbili 2x týždenne, dokonca sme ich chceli dať tri krát, ale človek mieni - život mení. Ide o to, že Báš je na novej škole, má novú brigádu a nejako si zatiaľ nenašla čas na písanie. tak jej dajme trošku času, nech sa zabehne a potom sa do toho pustí naplno. Naozaj.

Zatiaľ je nedeľa istá na 100%, každú nedeľu bude jedna časť a čo sa týka tej druhej, v stredy to si nebude, ale v priebehu týždňa určite áno. Ďakujeme za komentáre a vašu trpezlivosť.

SB

Len čo príde Hana, Emily vydychuje úľavou.

„Čo sa stalo?"

Emily podráždene krúti hlavou a nasadá do auta. „Je to ten najväčší primitív akého poznám." rozčuľuje sa a Hana sa pozrie do spätného zrkadla na Dominika, ktorý ťuká do mobilu.

„Môžeš od začiatku?"

Emily prikývne a pustí sa do rozprávania. Hana pomaly šoféruje a počúva každé jej jedno slovo. Keď dokončí svoj predslov, Hana má chuť otočiť sa a zatriasť s tým arogantným pakom. Čo má ten chlap za problém?

„Ten skurvysyn." vypustí zo seba bez akéhokoľvek filtru. Emily prekvapene pozrie na Hanu, takto nadávať ju ešte nepočula. „Veď počkaj, ja mu ukážem. Odseknem mu malého Dominika a potom bude spokojný."

Emily ju bez výrazu sleduje a potom sa na celé kolo rozosmeje. Je to úprimný smiech, pri ktorom jej začnú slziť oči. Hana sa pri tom zvuku uvoľní a trošku ukľudní. „Nezabúdaj , že ten debil ma trénuje. Asi by nebol nadšený ak by stratil svojho kamaráta."

„Och ty sa tam plánuješ vrátiť?" opýta sa jej Hana.

„Je to môj sen Han. Nedovolím aby mi ho zničil taký kretén."

***

Na druhý deň ráno, sa Emily prebúdza do upršaného dňa. Neznáša takéto rána, pretože by najradšej ostala v posteli, ale škola volá... od rána sa jej nič nedarí. Zmešká autobus a tým pádom mešká na prednášku. Našťastie do miestnosti vkročila narovno s učiteľkou. Dnešok je dlhý, má pred sebou celé dopoludnie a dokonca aj dve hodiny poobede. Keď konečne vychádza zo školy. Prekvapene zamrká. Zdá sa jej, že sníva, ale keď podíde bližšie a zbadá Dominika pred školu ako sa opiera o jeho auto. Nechápe. Mračiac k nemu mieri a chce mu poriadne vyčistiť žalúdok.

Len čo ju zbadá sa narovná, pripravený ozvať sa, ale nedostane šancu.

„Naozaj si myslíš, že sem prídeš a všetko bude v pohode?" nadvihne obočie, ruky si prekríži na prsiach.

„Vlastne áno," povie sebavedomo čím ju ešte viac vytočí.

„Bože... ty si taký... och." hľadá správne slová, no nakoniec krúti hlavou. „Väčšinou, keď sa ide chlap ospravedlniť, tak má so sebou kvety alebo čokoládu. Ale ty...argh!"

Dominik sa mračí. „Nevedel som, že si ako každá iná."

„Každá iná?" nestačí sa čudovať. „Volá sa to romantika, ty, ty jaskynný muž!"

Dominik sa pobavenie uškrnie. „Myslel som si, že ťa poteší niečo iné, ale ak si romantička." vystrčí ukazovák kde sa mu kývajú zo strany na stranu kľúče od auta.

Jeho kľúče. Jeho kľúče od jeho čierneho, dokonalého Mustnaga.

Emily zažiaria oči a skôr než by si to mohol rozmyslieť, si berie jeho kľúče a potom sa mu vrhá do náruče. Chytí ho okolo krku a vyskočí. Nohy si spojí za jeho pásom a tým je celá na ňom, ako taká malá opička.

Dominik ostáva v pomykove, toto rozhodne nečakal. Nevediac čo má robiť ju objíma späť a snaží sa ju dať na zem. Ešte že nepišťala, pretože by jej hneď tie kľúče vytrhol a nechal by ju tam stáť.

Emily hrdo kráča k jeho auto a Dominik mieri k dverám spolujazdca. Obaja nasadnú.

„Opatrne." upozorní ju. „Nie sme na pretekoch."

„Áno pane." prikývne a na perách sa jej pohráva úsmev.

„Štartuj," povie neprítomne a ona začne cúvať. Keď už sú na ceste, Emily sa usmeje. „Vieš," začne a venuje mu rýchly pohľad.

„Ako si vedel, kedy končím?" opýta sa prekapene.

„Moja suseda." usmeje sa.

„No, keď sme už pri tej Hane." odmlčí sa. „Tá tti chcela odseknúť malého Dominika."

Dominik vypúli oči a pozrie sa na Emily, ktorá drží volant v oboch rukách. „Čo prosím? Malého Dominika?"

„Och preboha, nehovor mi, že nevieš o čo ide." očami prebehne k jeho nohaviciam a potom späť na vozovku.

„Dobre viem o čo ide," zavrčí. „Ale odkiaľ nabrala, že je malý?"

Emily očervenie, naozaj nepredpokladala, že sa to takto zvrtne. „Ehm," len som ti chcela povedať, že sa hnevala."

Dominik znova vydá zvuk podobný zavrčaniu. „Ale no tak. Uzatvorme mier. Obaja vieme, že to inak nepôjde. Musíme spolu vychádzať."

„Myslím, že tú malú potvoru prestávam mať rád. Och."

„Spomaľ, lebo jej naozaj poviem, nech sa postará o." odmlčí sa a venuje mu rýchly provokatívny úsmev. „O to malé čudo v nohaviciach."

Dominik sa ostro nadýchne a zaškrípe zubami. „Och ty vieš toho veľmi málo."

„Och," napodobní jeho povzdych. „Nezabúdaj, že Hana je tvoja susedka a ty nie si veľmi tichý."

„Takže som vašou hlavnou témou?" sebavedomo sa usmeje.

„Nefandi si. Si skôr hlavnou témou sťažností."

„Ale stále je o mne reč."

Emily zakrúti hlavou a zastaví na križovatke. „Keď už sme pri tom. Prečo toľko žien?"

Dominik zatne sánku a hodnú chvíľu neodpovedá. „Nemyslím si, že to pochopíš,"

„Skús." vyzve ho.

„Strata času, princezná." Sleduje ako zareaguje na prezývku, ale Emily na sebe nedá nič poznať. Keď jej to nechce povedať, nech jej to nepovie. Ona sa mu prosiť rozhodne nemieni.

„Hej, počkaj. Kam ideme?" opýta sa zmätene Dominik, pretože vie naisto, že takto sa nedostanú k jej domu.

„Keď že sa včera naše preteky zrušili a dnes ťa hrýzlo svedomie a prišiel si ma odprosiť, je čas na náhradu."

Dominik otvorí a potom aj zatvorí ústa. Chvíľu na ňu hľadí a ona s istotou vie, že jej chce povedať niečo veľmi škaredé. Avšak mlčí a ona sa teší, že má za sebou ďalšie malé víťazstvo.