Dominik

Kapitola 2 - Všetko sa deje z nejakého dôvodu...

Čaute baby! Takže v prvom rade- WOW! Vôbec ale vôbec sme nečakali taký úspech len po prologu a prvej kapitole- sme v šoku! :O A Ďakujeme, Ďakujeme. ďakujemeee!! 

Momentálne Západ (Sim) prišiel na Východ (Báš) teda táto časť je špeciálna pretože ju pridávame SPOLU! Tak si ju užite, pretože sa máte na čo tešiť- my sa tešíme na vaše reakcie :3

Celá udýchaná vošla do kaviarne. Porozhliadla sa po rušnej miestnosti, až jej oči padli na Hanu sediacu za stolom pri okne. Emily si povzdychla a pomalým krokom sa vydala jej smerom. Poväčšine času mešká a dnešok nebol výnimkou. Bohužiaľ, po včerajšku, alebo teda dnešnom ráne, bola tak nabudená energiou, že nemohla zažmúriť oka. Zaspala až nadránom, keď svitalo a zobudila sa len pred dvoma hodinami. Rýchlo vystrelila z postele a snažila sa dať do kopy aby stíhala, avšak už vtedy vedela e je to márne. Kamarátka na ňu musela znova raz čakať.

Hana bola tak zaujatá ťukaním do mobilu, že nevnímala okolitý svet. Dokonca ani blížiacu sa Emily, ktorá jemne krútila hlavou. Znova má svoje krásne kučeravé vlasy rovné. Emily to neznášala a niekedy, na krátku chvíľu dokonca aj nenávidí za to, že tie svoje nepoddajné kučery ktoré len podtrhujú jej divokosť, neustále žehlí. Čo by ona dala za také vlasy...

„Ahoj." Oslovuje kamarátku a tá zdvíha pohľad od displeja. Tvár sa jej rozžiari úsmevom .

„Ahoj Em." Odzdraví ju a mobil položí na stôl pred seba. Emily si sadá naproti kamarátke a na vedľajšiu stoličku si odkladá kabelku.

„Prepáč že meškám.." začne ako zvyčajne, no Hana ju zastaví gestom ruky.

„Jasné Em, tú nekonečnú rozprávku som už počula a nie, nehnevám sa na teba. To by si asi nebola ty ak by si nešla neskoro." Podotkne a Emily cíti, ako sa jej červenajú líca. Venuje jej úsmev, pretože jej priateľka má pravdu. Čas nie je jej najlepší priateľ.

V ďalšej debate ich vyruší prichádzajúci čašník. Na obe sa usmieva, ako si zapisuje ich objednávku. Emily vsádza na lahodnú limonádu, zatiaľ čo hana dáva prednosť bylinkovému čaju.

„Tak teda, čo máš nové?" opýta sa hneď ako sa od nich čašník vzdiali. Hana je však ticho, len sa potmehúdsky usmieva. Ako prvé jej napadne, že je v tom nejaký chlap. Hana je totižto neskutočná koketa! No vážne! Vie ako a kedy sa má usmievať, ako správne pohodiť vlasmi či žmurknúť tak, až muži zabúdajú aj vlastné mená. Nehovoriac o tej veci, ktorú robí s bokmi popri tom ako kráča, nútiac každého aby sa pozrel.

Trošičku jej závidí to sebavedomie a schopnosť dať sa do reči vážne s hocikým. Ak by bola Emily aspoň z maličkej časti ako je priateľka, určite by nebola sama.

„Začni ty." Vyzve ju nakoniec Hana a Emily vie, že je to len preto, aby ju mohla naťahovať.

„Oukej Han. Vieš dobre, že ja nemám nové nič, všetko je po starom, ako vždy. Buď som v škole alebo v robote a ak ani tam tak trčím doma nad knihami. Ten istý kolotoč stále dookola. V posteli ma nečaká žiaden chlap a dokonca nie je na obzore ani žiaden nápadník..." rozpráva a popri tom mácha rukami, až skoro trafí blížiaceho sa čašníka. Ten sa však našťastie stihol uhnúť jej drobnej ruke, no na tvári má napätý výraz. Hana sa chichoce nad svojou podarenou maličkou kamarátkou, ktorá rýchlo stiahla ruky a teraz ich schováva pod stolom, v tvári celá ružová. Popri tom, ako od čašníka preberá svoj čaj, nevšíma si jeho okaté pohľady a úsmevy. Jej plnú pozornosť ma drobná, hnedovlasá kamarátka.

„Teda... tak." Emily dokončí svoje rozprávanie a dopraje si dúšok lahodného nápoja, očami j kamarátku vyzývajúc, že je na rade.