Dominik

Kapitola 26. - Pozvanie

A je to tuuuu :)

Ďakujem všetkým, ktorým nevadilo že som včera nepridala časť. 

Vraví sa, že človek mieni ale život mení a ono je to vážne pravda. Deň má očividne málo hodín na to, aby som všetko postíhala tak ako chcem ale... no :D 

opäť som sa k Dominikovi dostala až teraz tak snáď sa vám bude páčiť 

(hlavne tebe Simi O.o) 

prajem vám krásny štart týždňa!

-BS

„Č- čože?" dostane zo seba celá vyvedená z miery. Odpoveďou jej je pobavený, hrdelný smiech.

„Sex cez telefón Em. Už si to skúšala?"

Emily má pocit že sníva. Prekrížené nohy k sebe tisne stále viac, no nepomáha to. V klitorise cíti obrovský tlak a už len myšlienka na to, že by sa hrala sama so sebou zatiaľ čo by mala Dominika na telefóne spôsobovala, že bola vlhká.

„Ja som.. ja nie...." habká nervózne. Musí privrieť oči, dokonale si uvedomujúc, ako hlúpo práve znie. Ako neskúsená školáčka.

„To je v poriadku. Len ma počúvaj a nechaj ma viesť áno?"

Emily došli slová, tak len prikývne hlavou na znak súhlasu. Lenže potom si uvedomí, že to Dominik nemá ako vedieť, teda prinúti hrdlo k spolupráci a dostane zo seba nejaký neidentifikovateľný hybrid.

Z druhej strany linky počuje zvuky pohybu. Nervózne im načúva, zatiaľ čo čaká čo sa bude diať ďalej. Zrazu je na druhej strane ticho, do uší sa jej dostáva len zvuk ťažkého dýchania.

„Em?" jeho hlas na ňu pôsobí ako afrodiziakum. Je drsný, nízko položený a tak lahodne chrapľavý, až sa jej z toho zviera podbruško.

„A- áno?" aj jej hlas je tichý sťa šepot vo vetre, no je si istá že ju počuje.

„Začneme zľahka oukej? Povedz mi čo máš na sebe."

„Ehm," celá nervózna sa pozrie na svoje oblečenie na spanie. To akože vážne? „Pyžamo." Pípne nakoniec. Odmenou jej je jeho drsný smiech a dlhý povzdych.

„No ták Emily uvoľni sa.. a skús mi to bližšie definovať. Musím si ťa vedieť predstaviť"

Je rada že je taký trpezlivý, zatiaľ čo ona sa od nervozity klepe ako ratlík.

„No," začne, neisto si okusujúc spodnú peru, „tielko a kraťasy.."

„Fajn. Teraz zavri oči a opri sa.. máš to? Nemusíš rozprávať, len ma nasleduj a rob čo ti vravím. Oukej?"

Emily spokojne zamrnčí a je rada, že už viac nemusí rozprávať. Ešte stále sa chvejúc od nervozity, oprie sa o hromadu vankúšov pri stene.

„Výborne. Teraz budeš robiť všetko čo poviem. Ak by toho na teba bolo veľa tak ma stopni ale.. vážne dúfam že to nespravíš." Na chvíľku telefón utíchne a Emily čaká.

Medzi zubami si zviera spodnú peru tak silno, až má pocit že sa tam čo chvíľka objaví krvavá ránka. Ale nedbá. S chvejúcim sa srdcom čaká, kým ticho opäť vyplní Dominikov hlas. A keď sa tak o chvíľku stane, má pocit že omdlie. Nehovoriac o tom, čo nasledovalo, keď spustil príval slov a páni.