Dominik

Kapitola 23 - Mrzutý Dominik

Už ma nebaví dokola písať ako sa ospravedňujeme, asi si budete musieť zvyknúť, že časti nebudú tak pravidelne a v rozumnom čase ako sme si mysleli... :(

Ďakujeme za minulé komentáre, musím povedať, že Báška dala latku vysoko a prekonať sa mi ju asi nepodarí :D ale užite si časť <3

SB

Ó môj bože!

Napáda ju ako prvé. Otáča sa za seba a hľadá pomoc u Hany, ale tá potvora už zabuchla dvere. A to ju má zaviesť.

Vedela, že sa s ním musí stretnúť, ale takto skoro toto nečaká. Áno, stretli by sa na tréningu, ale v autobuse by si sa na to pripravila. Toto je až príliš skoro.

„Keď že máme obaja tú istú trasu, zaveziem ťa." prehovorí neutrálne a ona zodvihne zrak. Nepozerá sa na ňu, zrak má upretý do svojho mobilu a niečo do neho ťuká. Jeho výraz je neprítomný.

Pohne sa k výťahu a privolá ho. Nastúpi prvý, čo sa na neho nepodobá. Aj keď je arogantný debil, vždy bol galantný, ale teraz zisťuje, že je asi naozaj nahnevaný. Zmätená Emily ho poslušne nasleduje. Len čo vstúpia do výťahu, Dominik stlačí tlačidlo a oni sa vezú v tichosti. Je jej to viac než nepríjemné, ale ona nebude začínať rozhovor. Určite nie.

Len čo vystúpia,stoja zoči voči vrátnikovi.

„Emily," usmeje sa na ňu. „Dominik." zrak presunie na neho. „Aké milé vidieť vás. Idete od Hany?" opýta sa Emily a tá rozpačito prikývne. Je rada, že v noci tu bol iný vrátnik, pretože toľkú hanbu by neprežila.

„Pekný deň," pozdraví ich, no odpovedá mu len Emily.

Dominik parkuje pred domom, čo je prekvapuje, predpokladala, že parkuje v podzemnej garáži. Nastupuje do jeho auta a až bolestne si uvedomuje skutočnosť, že pred pár dňami ho riadila ona.

Cesta je tichá, ale nič iné sa nedá ani čakať. V rádiu začne pesnička od Maroon 5, jej obľúbená - Sugar. Najprv len kýva hlavou do rytmu no po chvíli si začne hmkať text pesničky. Neuvedomí si, že to robí, pokiaľ sa Dominikova potetovaná ruka nenatiahne a neprepne to. Dokonalý hlas Adama Levina nahradí hlas Michala Dávida s pesničkou, ktorú ani jeden z nich nepozná. Emily strelí Dominikovi škaredý pohľad, ale on sa venuje riadeniu. Sánku má pevne zaťatú a ona nechápe čo mu sadlo na nos.

Oukej, Dominik mal pravdu. Potrebovala sex, pretože teraz sa cíti akoby lieta. Je jej všetko jedno, dokonca aj to, že Dominik zúri. A áno, v tomto mala pre zmenu pravdu Hana, lebo Dominik je naozaj nahnevaný.

Ale ona sa cíti tak dobre a tak uvoľnene, že si tým určite nebude kaziť náladu. Ani za nič.

Pootočí hlavu a sleduje cestu naokolo. Jazda je celú dobu tichá, stanica sa tiež nezmenila, takže počúvajú staré československé hity. Radšej by to rádio vypla.

Len čo sú na mieste, Dominik otvára garáž, kde je jej auto určené na tréningy a hádže jej kľúče. Tie samozrejme nechytí, takže sa po ne zohýba. Dominikovi po tvári preletí spokojný úsmev.

„Urob dve kolečká." prehovorí neutrálne a ona nasadne do auta. Urobí tak, ako jej povedal. Keď pri ňom zastaví, mračí sa. „Neudržuješ rýchlosť." krúti hlavou. „Vždy v zákrute až príliš spomalíš a potom ten stratený čas už nikde nenazbieraš. V tomto dávaš súperovi veľkú výhodu." nakloní sa k jej dverám. „Vystúp." prikáže jej a ona poslúchne. Zaujme jej miesto a ona nevie čo robiť. Keď jej venuje podráždený pohľad ustúpi o krok dozadu.

„Nastúp." prevracia očami a nastavuje si sedadlo aj zrkadlá.

Emily teda nastupuje vedľa neho a zapína si pás. Dominik bez upozornenia vyráža a naberá rýchlosť.

„Nehovorím ti, aby si sa zabila, ale nie je potrebné ísť tak pomaly." hovorí jej. „Stlač brzdu pred zákrutou, aby si sa do nej nerútila, ale potom hneď pridaj. Nemôžeš pridať až keď si bezpečne za zákrutou. Dosť ťa to spomalí." názorne jej ukazuje čo má na mysli.

Idú rýchlo, ako na naozajstných pretekoch, ale jej to nevadí. Užíva si jazdu a uvedomuje si, že ona by si na toto netrúfla. Má sa ešte čo učiť, uvedomuje si a všíma si všetky jeho pohyby.

Och áno. Robí to tak precízne ako včera večer. Hrá sa s tým autom, presne tak, ako sa v noci hral s ňou. Tento chlap je dokonalosť sama o sebe.

„Vnímaš ma?" prehovorí na ňu. Až teraz si uvedomí, že zastali a Dominik sa na ňu pozerá.

„Prepáč."

„Za čo? Za dnešné ráno?" odfrkne si a Emily zbledne.

„Prepáč," pípne znova.

Dominik vydýchne vzduch. „Dobre. Bol som vytočený, neskutočne. Ráno keď som klopal Hane, vedel som že si tam. Veď koľko bolo keď si odchádzala? Šesť? Sedem?"

„Pól piatej" ozve sa.

Dominik zaškrípe zubami a ona vie, že niekedy je lepšie mlčať.

„Takže ak by som ťa zbadal vtedy u Hany, asi by som vybuchol. Aj keď si do mňa narazila mal som čo robiť, aby som sa ukľudnil. Potreboval som rozptýlenie a myslím, že toto mi pomohlo." otočí sa na ňu.

Emily ho sleduje a nervózne si okusuje spodnú peru. Ruky má položené v lone a hrá sa s prstami.

„Na čo si myslela, keď si sa ráno vyparila?"

„Nemyslela som. Asi. Ja neviem." vydýchne.

„Vidno." pretočí očami a odopne si pás. Rukou si vojde do vlasov a potom sa pozrie na Emily. „Nebolo to od teba milé,"

„Ja viem. Ja viem." zvesí plecia a má chuť vystúpiť z auta. „Hana ma už poučila, ale jednoducho..." pozrie sa do jeho očí, „Nevedela som čo mám robiť. Ja som to nikdy nezažila, netušila som ako sa mám zachovať a,a-"

Jeho výraz zmäkne a pousmeje sa. Pokrúti hlavou. „Toto sa rozhodne nerobí. Vieš ako som sa nahneval, keď si tam nebola? Čakal som, že keď sa ráno prebudím, budeš tam, vedľa mňa."

„Naozaj?"

„Naozaj."

Obaja sa na seba usmievajú. „Prepáč." dostane zo seba. „Už sa to nebude opakovať." vypustí zo seba a potom sa zarazí. Sakra toto povedať nechcela.

„Neboj sa, nebude." povie a ona sa cíti neisto, pretože netuší ako to myslí. Dominik vidí na jej tvári prekvapenie a musí si pripomínať, že na to musí ísť s Emily pomaly. Pekne pomaličky. „Nabudúce zamknem dvere, aby si mi neušla."

Emily sa rozosmeje a on sa k nej pridá. Netuší na čom momentálne sú, ale páči sa jej tento vývin situácie. Na tvári sa jej pohráva úsmev, presne tak, ako jemu.