Dominik

Kapitola 11 - Prešov

Babyyyyyyyyyyyy!

No my sme hotové! To čo ste nám ukázali pri minulej časti je prosto..WOW!

Milujeme to! A vážne dúfame, že to takto pôjde ďalej. A ak to pôjde takto ďalej, tak možno budú časti  dokonca aj trikrát do týždňa!! (ale je to na vás lásky krásky)

Táto časť je taká oddychovejšia ale ako sa vraví- ticho pred búrkou, no zároveň je podstatná (okej nespoilerujem). Tak si teda užite čítanie a , snáď ďalšia časť v stredu :3

-BS

   „Ano mami, už vchádzame do Prešova." oznamuje Hana jej mamke do telefónu. Za oknami je už tma keď schádzajú z diaľnice a míňajú malú bielu tabuľku s nápisom Prešov. Emily sa teší že tu je.

Keď jej Hana ráno povedala, že jej volali rodičia aby prišla, nadšene sa ponúkla že ju odvezie. A nie, naozaj to nemalo nič spoločné s tým, čo sa večer odohralo v klube. Prosto a jednoducho potrebuje vypadnúť.

„Nie, šoféruje Emily... tak do pätnástich minút sme doma.. áno, ahoj."

Zloží a hodí si mobil do lona. „Uf, už aby sme tam boli. Ďalší telefonát by som už nezvládla."

„Nevie sa ťa dočkať. Od prázdnin si nebola doma." Snaží sa ju naoko obrániť Emily, no v duchu musí uznať, že aj jej už liezol na nervy neustále zvoniaci telefón.

„Hm... ale teším sa na Miu. Už mi tá otrava aj chýbala."

Obe sa usmejú nad predstavou Haninej mladšej sestry. Bola taký... cukríček. Večne slušná, zdvorilá a zasnívaná. Niekedy si Hanu doberala, že jej Mia vzala všetku múdrosť, pretože to dievča bolo hotový Einstein.

„Tu doľava." vytrhne ju zo zadúmania Hana. Emily poslúchne a vyhodí smerovku. Predpísanou rýchlosťou smerujú na jedno z troch prešovských sídlisk. Keď o desať minút vyberajú tašky z kufra, Emily sa nevie dočkať na fľašu vína, ktorú múdro pribalila. Hana jej pridrží otvorené dvere bytovky a spolu kráčajú na štvrté poschodie. V duchu obe preklínajú, že bytovka nemá dostatok poschodí pre výťah.

Keď konečne zdolajú všetky schody, čakajú ich poodchýlené dvere.

„Sme domá!" zakričí Hana do tichého bytu a Emily sa usmeje. Odkedy sú priateľky, bola tu len párkrát, no jej rodina ju privítala s otvorenou náručou.

„Hana!" ozve sa spoza nich a keď sa otočia, vidia Miu ako sa ponáhľa k svojej sestre, ktorá rozťahuje náruč na privítanie.

„Páni, ty si ale vyrástla!" povie Hana ako láskyplne pohladí sestru po dlhých vlasoch. Tá sa len pousmeje, sklopí oči a otočí sa na Emily.

„Ahoj," pípne nesmelo a Emily sa musí pousmiať nad jej roztomilosťou.

Vyzerá ako malé, ustráchané mačiatko- prebleskne jej hlavou.

„Ahoj Mia." Viac nestihne, pretože do chodby prídu aj Haniny rodičia.

„Hana, srdiečko!" vykríkne jej mama a už berie dcéru do náruče hundrúc, že schudla. Tá nad tým len pretočí očami a venuje pozdrav otcovi.

„Emily no nestoj tam len tak a hybaj sem nech ťa objímem!" Emily sa usmeje a vkĺzne pani Záblatskej do náruče.

„Dobrý večer teta."

„No čo, mali ste dobrú cestu?" ozve sa Hanin otec a berie im tašky ako kráčajú ďalej do bytu.

„Jop, len Branisko bolo zasa uzavreté, museli sme ísť po starej ceste." Odpovie Hana ako si sadá v kuchyni za stôl. Emily ju nasleduje.

„To Branisko je viac uzavreté ako otvorené." Hundre si popod nos Hanin otec.

Ešte chvíľku sa rozprávajú, Haniny rodičia sa pýtajú na školu a aj na vyhratý byt. Zatiaľ čo sa debatujú, obe dievčatá jedia domáce bryndzové pirohy, ktoré im naservírovali. Emily s blaženosťou prevracia každý kúsoček tej dobroty na jazyku hlave si píšuc poznámku, aby si neskôr vypýtala recept.

„Dobre dievčatá, my vás necháme, nebuďte dlho hore áno?"

„Jasné mami." Prekrúti očami Hana tak, aby ju mama nevidela. Emily si musí zahryznúť do pery aby sa nerozosmiala.

„Bože, akoby som mala desať rokov..." zamrmle si Hana ako vstáva od stola, ukladajúc špinavý riad do umývačky riadu.

„SI doma, vieš že si to nenechá újsť."

„Ja viem, len som si na to odvykla."

**

O hodinu neskôr, obe pekne voňavé po sprche, sedia na spodnej časti poschodovej posteli v spoločnej izbe Hany a Mii.

„Teda sa ti vážne nikto nepáči?" opýta sa pochybovačne Hana sestry, zatiaľ čo si odchlipne z vína. Emily s úsmevom sleduje Miu navlečenú do obyčajného pyžama, ako sa nervózne krúti pod sestriným výsluchom.

„Nemám čas na randenie Hana."

„Vážne nechceš niekoho ľúbiť a byť niekým ľúbená?" opýta sa tentoraz Emily. Mia na ňu uprie veľké, nevinné modré oči a ani brvou nepohne keď odpovie.

„Láska je primárny ľudský pud a ľudia ju používajú nesprávne. Slová ľúbiť a milovať už dávno stratili svoj význam, pretože je všade – Panebože ja milujem ten film, tú pesničku, knihu a blá blá... Nehovoriac o fáze a I love... to už úplne stratilo na svojom význame, lebo podľa američanov milujeme všetkých a všetko. Je to choré."

Po Miinom vyhlásení nastane v izbe chvíľka ticha. Emily aj Hana sp úprimne šokované, pretože takúto odpoveď vážne nečakajú od sedemnásť ročného dievčaťa.

Hana si odpíja z vína a tým naberá sekundy. „Oukej, ďakujeme za prednášku, školy máme naozaj málo." odpovedá Hana, ktorá je podráždená. Jej sestra len prevracia očami a sadá si za stôl.

„Naozaj Mia? Ideš sa učiť?"

„Áno, Hana, idem sa učiť."

Izbou sa roznesie povzdych Hany, „Toto robí stále. Stále stále stále!" sťažuje sa Emily, ktorá len ticho počúva a uchlipkáva si z vína.

„Ale no, dievčatá. Nevideli ste sa tak dlho. Naozaj sa chcete hádať?"

Ani jedna jej neodpovie a Emily si povzdychne. Zapípa je mobil a ona otvára prijatú správu. Následne podáva mobil Hane, ktorá znechutene číta.

„Ježismária ten debil nedá pokoj." durdí sa ešte viac a dopraje si poraiadny lok vína. Rudá tekutina jej pošteklí chuťové jazýčky a ona sa otrasie. „Fuj." urobí grimasu, no aj napriek tomu nastavuje pred Emily prázdny pohár.

„Vidíš Mia? Toto by si mala riešiť a nie tvoje hlúpe knihy." dáva jej kázeň.

Jej mladšia sestra zabuchne knihu a nahnevane odchádza z izby. Emily za ňou smutne pozerá.

„Nemusela si byť taká zlá."

„Zlá? Naozaj Em? Do pekla ja jej chcem len dobre. Veď to dievča ešte nemalo chalana, žije len svojimi knihami. Nechcem aby jej prvý frajer bol aj jej manžel. Nech si užije, je ešte mladá."

„Nie každý je ako ty." vychrli zo seba Emily a len čo to dopovie sa zapýri. Nechcela to povedať. Sakra.

Hana to ale zoberie s humorom. „Tak dík. Ešte že ťa tak milujem a nedokážem sa na teba hnevať."

Emily vydychuje, no Hana sa zákerne usmeje. „Za to spíš na zemi." vyplazí na ňu jazyk a hádže po nej vankúš aj paplón.