Dominik

Kapitola 4 -,,Slečna zablúdila"

Ok dievčatá, v prvom rade- ste neskutočné!

Sme veľmi rady keď vidíme, že sa vám príbeh páči a ako ste si - očividne- obľúbili Dominika. (že sme si to mysleli nie je veľké tajomstvo :D jeho sa nedá nemilovať... a to ste ešte nič nečítali ;)!! ) Všimli sme si ako vám v posledných dvoch častiach chýbal tak.. :D snáď už dnes budete spokojné ;) pretože ho tu máte habadej.

Tak bábiky, šup šup čítať a tešíme sa na vaše reakcie ;)

Dnes je ten deň.

Nevedela sa dočkať už od chvíle, keď si Hana preberala kľúče od jej nového bytu. Hoc je to už týždeň čo je oficiálne jej, Emily ho prvý krát uvidí až dnes. Celý týždeň tu totižto mala rodičov a mladšiu sestru. Volali ju, že sa má pridať k nim, ale zamietla to. Chcela to s Hanou osláviť poriadne a tak ako sa patrí. Preto má teraz v ruke fľašku šampusu a tá druhá je bezpečne schovaná v jej kabelke. Vyzerá to tak, že dnes sa tak skoro spať nepôjde?!

Keď sa Emily dostaví na danú ulicu, už ona napovedá, že sa nachádza v bohatej štvrti a že byt bude vyzerať viac než pekne. Aspoň v to dúfala. Číslo, ktoré hľadá je štyri čo považuje za dobré znamenie- je to totižto jej obľúbené. Keď ho zbadá na konci ulice, narastá v nej vzrušenie ktoré rastie každým krokom viac a viac. S malou dušičkou vojde cez ťažké sklenené dvere. Prejde okolo schránok a podide k dverám výťahu, ktorý si privolala. Keď sa pred ňou o pár sekúnd roztvorili jeho dvere, zahliadne sa v zrkadle ktoré zdobí steny výťahu. Stlačí tlačidlo a necháva sa vyviezť hore. Keď konečne vystúpi, porozhliada sa vôkol seba aby sa uistila, že stojí na správnom poschodí. V pamäti si jednostaj opakuje, čo jej povedala Hana; Pätnáste poschodie, dvere z tmavého dreva. Usmieva sa už len pri pomyslení na to, ako úžasne musí byt vyzerať z vnútra, keď už samotná budova či táto chodba na ktorej stojí, jej vyrážajú dych.

So všetkou zvedavosťou a vzrušením klope na dvere, uistila sa že sú tmavohnedé, a čaká. Keď sa nič nedeje, zamračí sa a opäť natiahne ruku v snahe zaklopať, keď sa zrazu dvere s trhnutím otvoria.

Oh no do...

Na ten výjav pred sebou, rozhodne nebola pripravená. Na sucho prehĺta a očami sa vpíja do polonahého boha menom Niko. Ani vo sne by jej nenapadlo, že ho ešte niekedy uvidí. A ak by aj, určite by nebol takto sporo odetý.

Uvedomí si, že si ho prezerá až pridlho a jej líca sa začínajú farbiť do ružova. Ďakuje všetkým svätím za to, že má dnes rozpustené vlasy a teda nejde vidieť červené špičky jej uší. Snaží sa vyhľadať jeho oči, ale pri jeho hrudi je to náročné. Hladká, opálená pokožka sa napína ponad vretence svalov tak dokonalo vyrysovaných, až je to protizákonné. Tri súmerné páry tehličiek...ba nie! Tento zjav pred ňou mal náznak ôsmich tehličiek, ktoré končili v dokonalom Véčku. Doteraz vyprahnuté ústa sa jej zaliali slinami a ona netúžila po ničom inom, ako mu všetky tie ostré línie olizovať jazykom. Zaboriť ho do jemnej priehlbinky jeho pupka a pokračovať nižšie po chĺpkoch, ktoré sa strácali pod zúbkami zipsu. Zrak jej padá na jeho rozopnuté rifle, ktoré mu držia na bokoch len vďaka peknému slovu a obopínajú dlhé, svalnaté nohy a napádajú ju nemravné myšlienky. Veľmi veľmi nemravné, až sa to na ňu nepodobá.

Prehĺta a nadáva samej sebe. Spamätaj sa Emily!

Vie, že aj on si premeriava ju, na koži cíti brnenie z toho pohľadu. Keď konečne naberie odvahu a očami sa stretne s tými jeho, zisťuje že si ju nepamätá. Ako prvé, jej žilami prejde hnev z poznania, že je taký imbecil, že si ani nepamätá dievča, ktoré ho takmer porazilo. No potom si uvedomí, že je to takto lepšie, pretože nechce znova čeliť jeho hnevu. Raz stačilo.