Dominik

Kapitola 14 - Bonzáci

Prekvapeniéé!

Nie nie, nemusíte sa pozerať na hodinky, vidíte dobre, ešte je ráno! /okej skôr doobeda ale to je len detail :D /

Sme tu s novou časťou Dominika a, konečne, sme s ňou opäť spokojné! Snáď sa vám bude páčiť aspoň tak ako nám :3 (hej, chvíľka narcizmu :D )

Tak teda, pekné čítanie a ešte krajší deň lásky kvietky;

-BS

„Už v živote nebudem piť!" zamrmle Hana, keď sa vráti z kúpeľne a zalezie vedľa nej do postele. Svoje zúbožené telo zabalí do prikrývky a utrápene vydýchne. Emily len pretočí očami- tak aby to Hana videla, a nijako to nekomentuje. Túto vetu totižto z priateľkiných úst počula už toľkokrát, že ak by si za to bola brala aspoň euro.. no, povedzme že by hladom netrpela.

„Čo točíš tými peknými očami, ja to myslím vážne!" jeduje sa, no Emily sa tak akurát rozosmeje.

„Jasne Han, to vravíš vždy ale oukej. Ja ti to pripomeniem." Jemne do nej drgne lakťom a opatrne sa posadí. Našťastie, sa s ňou svet netočí, pretože toho vypila o podstatne menej ako Hana. Určite to bolo kvôli Dominikovi. Celý večer kvôli tomu jeho divadielku nemohla poriadne dýchať, nehovoriac o stiahnutom žalúdku. Ale aspoň sa zahral na gentlemana a odviezol ich domov.

„Miláčik môj najkrajší, svetlo mojich dní, môj dôvod k dýchaniu.."

„Áno Hana, spravím ti kávu." Povie Emily a už kráča do kuchyne. Studené parkety ju chladia na nahých chodidlách, no nedbá.

„Vďaka, si najlepšia!" zvolá za ňou Hana z izby a potom už len Emily počuje, ako bedáka na bolesť hlavy. Len sa pousmeje nad priateľkiným trápením a zatiaľ čo nechá zovrieť vodu, odnesie jej malú, zázračnú ružovú tabletku a pohár vody. Keď ju Hana zbadá, lachvato si strká tabletku do úst a zapíja ju veľkými dúškami.

„Bože, na večierky som už asi vážne pristará."

„Jasné a ja som vydatá a mam štyri deti," pretočí očami Emily „netrep hlúposti dobre? Stavím sa, že zajtra už budeš na nejakej ďalšej párty."

„Ale to bude zajtra," Hana sa so zafunením zvalí späť do perín „Dnes som stará dáma."

„Tak poď ty babička, je čas na raňajky a na kávu." Emily sa vážne pokúša dostať ju z postele, no Hana tvrdo vzdoruje.

„Nieeeeeeeee, posteľ bráň ma, niééééé! Zomieram?! Emilyyy, niééééééééééé!"

„Hana no ták nebuď ako malá!" dostane zo seba cez smiech. Sleduje, ako Hana nakoniec porazene zvesí plecia a s povzdychom sa postaví na neisté nohy mrmlúcu si popod nos. Nie je si istá, ale má pocit že zachytila niečo ako - daj by ju šľak trafil.

***

O hodinu neskôr, sa obe pekne vyvoňané a vysprchované, chúlia na gauči a sledujú film Klik. Hana už konečne prestala reptať na to, že musela vstať a do líc sa jej vrátila zdravá farba.

„Vieš si predstaviť aké super by bolo mať ten ovládač?

Emily so zaujatím pozrie na svoju najlepšiu kamarátku a v otázke dvihne obočie.