Dominik

Kapitola 25 - Telefonát

Olá olá, Dominik volá! :3

Dobre Bábiky, máme tu novú časť nášho Dominika, tak snáď sa Vám bude páčiť!

Veľmi veľmi sa modlím, aby sa mi ďalšiu časť podarilo napísať do nedele (snáď pre mne budú stáť všetci svätí aj nesvätí), pretože mám toho pred sebou veľa, ale snáď to dáme :)

A ešte pozdravme našu Simonku na slnečnú Ibizu a poprajme jej veľa veľa oddychu a nápadov ďalej do príbehu ( možno aj nejakého toho Dominika ;) )

pekné čítanie 

-BS

Po tom, čo konečne skončí tá šaráda v garáži, Emily čapne Dominika za ruku a ťahá ho od záhrady za domom. Ako ho ťahá predsieňou, počuje jeho tlmený smiech čo jej mierne podráždi nervy, avšak nepovie nič až kým neprídu na terasu. Pustí jeho ruku a prudko sa k nemu otočí.

A tam stojí.

Nohy má mierne rozkročené, široké paže založené na hrudi. Neskoré jesenné slnko jeho vlasom dodáva zlatkavý nádych a ona si spomenie, ako sa jej prsty prehrabovali tou mäkkou záplavou. Musí si zahryznúť do pery, aby sa sústredila.

No tak Emily, je to len obyčajný chlap! Spamätaj sa!

Lenže, keby to bolo také jednoduché. V sekunde, keď sa kútiky jeho pier pohnú smerom nahor, Emily nasleduje jeho príklad a zrazu sa nájde usmievať sa naňho ako slniečko na kopu hnoja. Sprudka vydýchne nahromadené napätie a uvoľní ramená. Dominik si hneď všimne ten rozdiel a spraví k nej rázny krok, až si stoja zoči voči.

„Takže, už si v pohode?" hlas ma chrapľavý no hravý a Emily má pocit, že jej žalúdok skáče salto za saltom.

„V pohode?" panebože, zdá sa jej to, alebo je jej hlas nejaký zadýchaný?

Sleduje, ako sa na jeho perách objaví ešte širší úsmev a má čo robiť, aby dýchala. Och-môj-ty-svet! Je tak nádherný!

„Ja som úplne v pohode." Áno. Jej hlas je absolútne a úplne a trápne udýchaný.

Dominikov hlboký smiech pohladí jej uši a Emily si pripadá, akoby bola opäť na strednej a stála pred chlapcom do ktorého bola dlhú dobu zamilovaná.

„Jasné, to vidím."

Emily má pocit že na mieste zomrie blahom, keď k nej natiahne ruku, a uhladí jej nezbedný prameň vlasov. Avšak ruku neodtiahne. Nie. Horúcou a mierne drsnou pokožkou vankúšikov prstov sa obtrie o jej sánku a putuje vyššie na jej líce, kde zastane a jemným pohybom hore a dole ju na ňom láska. Emily neodolá, oprie sa do jeho dlane, mierne privierajúc oči.

„Em.." začuje jeho tichý hlas a s trepotom otvorí oči. Má pocit, akoby si navzájom videli až do duše.

„Áno?" vydýchne šeptom.

„Čo to robíme?"

K jeho ruke sa pridá aj druhá, čím drží jej tvár v nežnom objatí jeho dlaní. Cíti teplo, ktoré sa jej dostáva pod kožu z končekov jeho prstov. Má pocit že omdlie.

Oukej Emily, teraz je ten správny čas na to, aby si sa spamätala. – pomyslí si, zúfalo sa snažiac donútiť srdce spomaliť svoj tep.