Dominik

Kapitola 21 - Tequilla a jej následky

Opäť neskoro, ale veríme, že po prečítaní tejto časti, nám odpustíte. A predsa len, zoberte si, budete kratšie čakať do nedele :P

Už to bude lepšie, našli sme si systém, tak snáď bude dobrý :D

SB

Dominik do nej lial alkohol akoby bola nejaký statný chlap, no ona ani slovkom nenamietala. Aj to je dôvod, prečo má teraz otupené zmysly, pred očami kolotoč a nohy ju neposlúchajú.

Dominik sa venoval celú noc tej plavovláske a Emily pre zmenu svojmu pánovi šiltovkovému. Oslovila ho a na jej veľké prekvapenie, šlo od tej chvíle všetko úplne ľahko.

O pár hodín neskôr, cíti alkohol nie len v hlave, ale aj v nohách. Idú smerom k taxíku a ona sa prihlúplo usmieva. Jej ruka sa stráca v druhej, oveľa väčšej, mužskej ruke. Úplne už zabudla na to, aký je to vlastne pocit cítiť teplo druhého tela, hoc len na tak malom kúsku kože, ako je dlaň.

Za jeho pomoci nasadá do auta a taxík vyráža do tmy. Z tepla v aute sa jej začína krútiť hlava a celý priestor sa jej točí, preto si opiera hlavu o jeho rameno. To je ale chyba, pretože v tej chvíli jej príde zle.

„Už len chvíľu," začuje chrapľavý šepot, ktorý zapôsobí na každú časť tela.

Len čo o chvíľku neskôr vystúpia, otrasie sa zimou, ktorá jej hladí kožu popod oblečenie. Avšak jej telo sa trasie aj vďaka nekontrolovateľnému vzrušeniu, ktoré ňou lomcuje Pozrie sa na veľkú bytovku ped sebou a uškrnie sa. Nebyť alkoholu, určite to neurobí, ale teraz jej to je viac menej jedno. Nikdy nemala jednorázovku, ani nič podobné. Rozmýšľa či sa má hneď po tom vypariť, alebo si má ráno prejsť uličkou hanby.

Na podobné myšlienky nie je čas, pretože jej na kríže dopadne obrovská ruka a ona prinúti nohy k pohybu. Prechádzajú okolo vrátnika, ktorý sa na nich vľúdne usmeje a jej do líc vstúpi červeň. Čo si o nej môže myslieť? Vie čo idú robiť?

Privolajú si výťah a potom doň obaja nastúpia. Čaká, že len čo sa zatvoria dvere, pritlačí ju o stenu a pri najmenšom ju oberie o potrebný kyslík, ale nič sa nestane. Pozrie sa do jeho tváre a on si ju so záujmom prezerá. „Nie si triezvy, však?" vyletí z nej skôr, než môže o tých slovách porozmýšľať a miesť vyplní jeho smiech.

„Ver mi, triezvy nie som, ale ani na toľko opitý, aby som si to ráno nepamätal."

Emily prikývne a očami blúdi po výťahu. Len čo zastavia na správnom poschodí, chytí ju za ruku a vedie k správnym dverám.

Emily začína byť nervózna a už sa jej to nezdá ako správny nápad. Najradšej by vzala nohy na plecia a utekala kade ľahšie. Akurát však vojdu dnu, tak sa teda vyzuje a zhlboka nadýchne.

„Čo si dáš? Tuším si pila zlatú tequilu," jeho hlas sa vzďaľuje. „Ale tú nemám."

Emily pokrčí plecom. „Strieborná?" zakričí a vojde do rozľahlej obývačky. V tej chvíli jej ani nenapadne, že miešať svetlý a tmavý alkohol je smrť. Zastaví a rozhliadne sa naokolo. Páči sa jej to tu. Je to tak mužne zariadené. Nie príliš luxusne, ale vidno, že tento chlap rozhodne netrie biedu. Steny sú holé a obyčajne biele, zatiaľ čo nábytok je masívny a tmavý . Ba nie, jednu z obývačkových stien zdobí obraz nočnej panorámy New Yorku. Na gauči nie sú žiadne vankúše ani na oknách záclony. Byt je aj teraz v tak pokročilej hodine zvláštnym spôsobom presvetlený a Emily je stále viac a viac uchvátená.

„Tak teda strieborná tquilla, nech sa páči," zo zasnívania ju vytrhne jeho hrubý hlas, čím prekvapene nadskočí. On sa na to len zasmeje a upokojujúco jej na kríže položí ruku.