Broken heart

4

Z pohľadu Willa

Pomaly som otvoril oči a všimol som si, že ležím na posteli. Na zemi som mal hodenú tašku a mobil som mal na nočnom stolíku. Rukami som si prešiel po tvári. Nechápal som prečo sa mi snívalo zrovna o nej. Rozhodol som sa na to zabudnúť. Bola to len obyčajná suka, ktorá mňa nezaujímala. Postavil som sa teda z postele, zo šuplíka som vytiahol čisté prádlo a išiel som do sprchy. Vošiel som do sprchy, kde na mňa padali kvapky vody. Telo sa mi zachvelo a zobral som sprchový gél, ktorým som si umyl telo. Onedlho som si šampónom umyl hlavu a nehybne som stál pod sprchou. Snažil som sa nemyslieť na dnešnú školu, a už vôbec nie na ten sen.  Nenávidel som sa za to, že som sa ňou zoznámil, mal som proste odísť a nerozprávať sa s ňou, no na druhú stranu časť mňa to chcela. Keď som sa s ňou rozprával bol som šťastný aj nešťastný zároveň. Moje pocity boli zmiešané.  Ako čas išiel,  zobral som uterák, ktorý som si obmotal okolo pása a vyšiel som zo sprchy.  Obliekol som sa, prišiel som k zrkadlu, kde som si spravil vlasy ako vždy a išiel som do izby. Zobral som notebook, zapol som ho a prihlásil som sa na facebook. Ako obvykle, mal som tam mnohé žiadosti, no ani jedna nebola od nej.  ,,Tak nečakané.“ Ironicky som si povedal v hlave.

,,Alexandra Smithova“ Vyhľadal som si jej profil a pridal som si ju.

Chvíľu som čakal, či ma potvrdí no márne, tak som to vypol a zavolal som Rayenovi.

,,Ano?“ ozvalo sa z telefónu

,,Čau Rayen, máš čas?“ pýtal som sa ho

,,Vlastne ... Aj hej.“ Pomaly odpovedal

..Stavíš sa?“  v rýchlosti som sa ho opýtal

,,Za hodinu som u teba.“

,,Dobre. Zatiaľ.“ Zrušil som hovor

Hovor som zrušil, sadol si pred telku a čakal som na Rayena kým sa dovalí. Nudne som prepínal programy. Bol ešte len pondelok a v telke nič nebolo, predsa len bolo len 16 hodín. Samé seriáli a žiadny poriadny film.  Ležal som na gauči, pozeral do mobilu a čakal som kým prejde hodina, ktorá trvala ako večnosť. Mal som pocit, že to nikdy neprejde, keď v tom konečne niekto vošiel dnu

,,Čau bro, tak som tu. O čo ide?“

,,Konečne.“ Postavil som sa ,,Ide o ňu..“ dodal som

,,Koho?“ nechápavo sa pýtal Rayen

,,Ty vieš.“ Ostal som chvíľu ticho. ,,Tá Smithova.“ Povedal som, keď Rayen nič nehovoril

,,Aha tá . a čo akože s ňou? Dobre vieš, že s ňou nič nemôžeš mať.“ Rayen si sadol na gauč

,,Viem, preto si tu.“ Začal som hovoriť

,,Ide o to, že som sa s ňou rozprával.“

,,Čo si?!“ Rayen vyskočil z gauča

,,Ja viem, som idiot. Vtedy som nevedel, že to je ona. Bola taká nevinná a zmätená. Zoznámil som sa s ňou a vtedy som to zistil. Odvtedy nemôžem na ňu prestať myslieť.“ Povedal som a sadol si na gauč

,,Will. Nemôžeš riskovať že ohrozíš jej život a jej blízkych.“

,,Viem. Už mám plán ako to napraviť.“ Povedal som mu

S Rayenom sme sa o tom ešte bavili a snažili sme sa prísť aj na iný spôsob, no tento bol asi najideálnejší.

Z pohľadu Alex

Zo školy som musela ísť sama, keďže som zostala po škole. Nikdy predtým sa mi to nestalo. Stále som nechápala, prečo zrovna na mňa je taký prísny. Nejako som to ani neriešila.

Konečne som prišla domov, kde na mňa už netrpezlivo čakala Ronnie.

,,Kde si toľko bola? A čo s tým chalanom? Tak hovor.“ Vyzvedala odo mňa, len čo som zavrela dvere

,,Bola som po škole. Teraz nie, idem do izby, neskôr ti to poviem.“ Povedala som jej a išla som hore

Vošla som do izby, tašku som hodila do kúta izby a prezliekla som sa. Vlasy som si dala so drdolu, keďže dnes už nikam nepôjdem.  Do školy sa mi učiť nechcelo tak som sa rozhodla, že skočím nachvíľu na facebook pozrieť čo je nové.  Kým sa mi načítal, pozrela som na hodiny na ktorých bolo bol 5. Keď som videla ten čas, neverila som, že som až teraz prišla domov.  Našťastie som nebola nejako unavená a chvíľu som si písala na fb s kamarátmi. Skôr ako som sa odhlásila, pozrela som si ešte žiadosť o priateľstvo, ktorú som predtým ignorovala. Keď som to otvorila neverila som vlastným očiam. Neverila som, že si ma pridal. Potvrdila som ho teda, keď v tom mi rovno napísal

,,Ahoj. Máš dnes čas?“

Rozmýšľala som či mu mám napísať. Bola som z toho mimo. V duchu som vrieskala, no navonok som radšej ostala ticho. Nechcela som aby ma Ronnie počula. Nakoniec som položila ruky na klávesnicu a odpísala som mu

,,Ahoj, chvíľu mám.“

,,Fajn, stavím sa o 20hod.“ v rýchlosti mi odpísal a odhlásil sa

Prečítala som poslednú správu od neho asi 5x dokola a stále som sa pýtala sama seba odkiaľ vie, kde bývam a čo asi môže chcieť. Rozhodla som sa, že mi na to všetko odpovie keď príde a vypla som notebook a išla som dole za Ronnie.  Ronnie sedela v obývačke a pozerala nejaký seriál, ktorý ju očividne nebavil. Bolo vidno, že sa pri tom nudí a tak som sa rozhodla povedať jej o Willovi. Začala som ako som do neho vrazila na chodbe a povedala som jej všetko. Teda skoro všetko, to že príde večer som nepovedala. Viem, že je moja najlepšia kamarátka, no niečo mi bránilo v tom aby to vedela.

Ako čas ubiehal s Ronnie sme sa skvele bavili, no ani som si neuvedomila, že už bude 8hodín večer. Išla som teda rýchlo do sprchy a Ronnie bola na notebooku. Vždy mi trvalo než som vyšla zo sprchy, no dnes som si pohla. Vlasy som si zabalila do uteráka a obliekla som si sivé voľnejšie gate a k tomu čierne tričko. Vošla som do izby a ľahla som si do postele. Mobil som zobrala do rúk a čakala som. Ani som nevedela, prečo sa tak teším, no chcela som ho zase vidieť. Vidieť jeho postavu, jeho úsmev.  Prišlo mi to tak nezmyselné, že niekto ako on existuje. Na jednu stranu som sa bála, no väčšia časť mňa vedela, že to dopadne dobre. Ako som ležala na posteli, začali sa mi zatvárať oči, keď v tom niekto zaklopal na balkónove dvere. Všimla som si, že tam stál on a tak som mu otvorila aby vošiel.

,,Ahoj, prečo si nešiel dverami?“ nechápavo som sa ho pýtala

,,Nepotrebujem aby niekto vedel, že som tu.“ Povedal nezaujímavo

,,Tak o čo ide? A ako si vedeľ kde bývam?“ pýtala som sa ho

,,To dnešné stretnutie na chodbe. Bol to omyl. Nemalo sa to stať.“ Ignoroval otázku kde bývam

Nechápavo som naňho pozrela a čakala som, že mi to vysvetlí

,,Proste zabudni že existujem!“ zvýšeným hlasom mi povedal

,,Ale ja nechcem.“ Namietala som

,,Mne je jedno či chceš alebo nie. Si len obyčajná suka s ktorou ja nechcem mať nič spoločné.“

Bolo vidieť že z jeho tváre ide nenávisť no nevedela som prečo. Nechápala som prečo bol zrazu takýto a prečo mi toto hovorí. Vtedy som mala pocit akoby ma niekto zrazil na kolená. Neudržala som sa, nedokázala som nič povedať, nemala som slov len som sa rozplakala. Skôr než som si sadla na zem a oprela sa o stenu všimla som si že Will odišiel bez náznaku súcitu. Začala som plakať ešte viac, keď zrazu pribehla Ronnie.