Broken heart

23

,,Môžeš mi to vysvetliť?" Alex prehovorila, len čo som si sadol za volant 

,,Nemám ti čo vysvetľovať." povedal som a naštartoval som 

,,Prečo si bol k nemu taký odporný? Pokiaľ si dobre pamätám, pomohol mi zachrániť ta a ----"

,,Neprosil som ho o to." skočil som jej do reči ,,A pokiaľ si ja dobre pamätám, povedal som ti aby si odišla z mesta." dodal som 

Alex ostala ticho a pozrela von oknom. Cesta domov bola dlhá a ani jeden z nás nič nehovoril. Občas som na ňu pozrel, no ona pozerala stále von oknom. 

,,Nechcem sa hádať." prerušila to ticho medzi nami 

Povedala to síce potichu, no aj napriek tomu som to počul zreteľne. 

,,Ani ja nie. Ale nemôžeš byť skýmkoľvek bez môjho vedomia. Čo ak by sa ti niečo stalo?"

,,Ale nestalo. Dôverujem mu. Alebo to hovoríš len preto, lebo sa bojíš, že od teba odídem?" pozrela na mňa 

Venoval som jej krátky pohľad, no opäť som sa venova ceste a šoférovaniu. Keď Alex na mňa pozrela a ja som jej neodpovedal, v mysli mi napadla jediná veta 'Bojíš sa, že od teba odíde?' Dobre som vedel o čo ide a tým, že to Alex práve povedala .. 

Nemýlila sa, naopka mala pravdu. Bojím sa toho, že jedného dňa odíde a ja budem zase na dne, no ak sa to stane budem obvyňovať jedine seba. Ona za to nebude môcť. JA sa správam ako idiot. JA začínam naše hádky. JA jej ubližujem. 

,,Prepáč mi to." povedal som, keď sme zastavili pred domom

Alex nič nepovedala. Venovala mi jeden krátky pohľad a vystúpila z auta. Pomalým krokom smerovala k domu a pozerala do zeme. Ruky, ktoré mala vo vreckách, vybrala len vtedy, keď otvárala dvere. Čakal som, že na mňa pozre skôr ako vojde, no mýlil som sa. Len čo vošla, zavrela za sebou dvere. 

,,Posral som to!" povedal som si pre seba a rukou som buchol do volantu 

Skôr ako som vystúpil, do volantu som rukou praštil ešte niekoľko krát a nadával som. 

Konečne som vošiel do domu a vzdychol som. Rukami som si prešiel po tváry a vybral som sa do kuchyne. Do pohára som si nalial džús. Pohár som držal v ruke a išiel som za Alex do izby. Keď som otvoril dvere, videl som, že sedí na posteli a pozerala von oknom. Nevidela ma, no keď počula, že som vošiel stuhla. 

,,Odchádzam." šepla, len čo som si sadol na posteľ 

Myslel som, že sa mi to iba zdá, no po chvíli to zopakovala hlasnejšie ,,Will, ja odchádzam." 

Zimomriavky mi prešli po celom tele. Bál som sa niečo povedať aby to nebolo ešte horšie, no mlčanie by nebolo správne. Postavil som sa, pohár som položil na stôl a išiel som k nej. 

,,Ako to myslíš, že odchádzaš?" 

,,Pôjdem za Ronnie." odpovedala bez zaváhania 

Pravdepodobne sa rozhodla už dávno, no nemôžem o ňu prísť. Nie keď je všetko normálne. 

,,Pôjdem s tebou." 

,,Nie!" zdôraznila svoje rozhodnutie 

Keď na mňa pozrela, všimol som si, že do očí sa jej hrnú slzy. Snažila sa ich potlačiť, no nepodarilo sa jej to. 

,,Nespoznávam ťa. Myslela som si, že si iný." šepla pomedzi jej vzlykanie 

,,Alex ja som iný ---"