Broken heart

18

Z pohľadu Alex

,,Prečo všetci na nás tak pozerali? A prečo sme tu a nie medzi ľuďmi?" kládla som Willovi otázky 

,,A nie je ti tu lepšie?" pozrel na mňa 

,,A čo tí ľuďia?" 

,,Vieš, mám v tomto meste takú povesť. A niektorí majú o mne zlú mienku. Prepáč mi, že si stredom pozornosti aj ty." povedal 

Skôr ako som stihla niečo povedať, prišiel k nám čašník aby sme si objednali. Will si dal hranolky zo syrom a ja som si dala zeleninový šalát. 

,,Nedáš si trochu z môjho?" opýtal sa ma, keď videl, že dlhšie nejem

,,Nie mne stačí to čo mám. A navyše nechcem byť tlstá." odpovedala som mu 

,,Aj keby si bola, bola by si krásna." usmial sa na mňa a dal si ďalší kúsok do úst

Chcela som niečo povedať, no nakoniec som ostala ticho. Chvíľu som naň ho pozerala ako si pochutnáva na večeri, keď som konečne dojedala môj šalát. Kým som ja dojedla, on už dávno čakal na mňa.

Len tam sedel opretý na stoličke a pozeral na mňa. Jeho pohľad bol tak sladký, že som nemohla odolať a začala som sa usmievať. Keď videl, že už mám prázdnu misku, zavolal čašníka aby zaplatil. 

,,Môžeme ísť?" opýtal sa po chvíli 

Len som mu prikývla a odišli sme od stola. Akko sme vychádzali von z reštaurácie, cítila som, ako sa všetci opäť na nás pozerajú. 

,,Nevšímaj si ich." potichu mi povedal pri dverách 

Skôr ako sme nastúpili do auta, Will si zapálil ďalšiu cigaretu. Ako aj predtým, tak aj teraz si sadol s ňou za volant a naštartoval. Po ceste, dym z cigarety vyfukoval von oknom aby to nešlo na mňa. Obaja sme boli ticho a nič nehovorili. Nebolo to to trápne ticho ako všetci poznáme, naopak bolo to príjemné ticho. Cítila som sa príjemne aj napriek tomu, čo sa udialo za posledné dni. Čo ma viac mrzelo bolo, že som musela Ronnie povedať, že tento výkend neprídem. Bola z toho sklamaná. Je to moja najlepšia kamarátka, je mi ako sestra a to, že dlhšie nebudeme spolu, je akoby naša skúška priateľstva. Dohodli sme sa teda o týždeň neskôr a to nám nikto neprekazí. 

,,Tak slečna, môžete vystupovať." povedal Will, keď stál pri dverách auta

,,Ďakujem." vystúpila som z auta a zamierila som k jeho domu

,,Dám ti veci do mojej izby." 

,,Dobre." 

Išla som za Willom do jeho izby, odkiaľ som si potom zobrala uterák a svoje veci na večer. Vošla som do vedľajšej miestnosti, kde som čakala, že bude kúpelňa a trafila som. V sprche som ako obvykle bola asi 2é minút, kým som sa rozhodla víjsť von. Vlasy som si zabalila do uteráku a obliekla som sa. Keď som vošla do izby, Will ležal na posteli a v rukách držal foťák. Skôr než som stihla zareagovať, vyfotil ma z uterákom na hlave.

,,Will okamžite to vymaž. Inak---"

,,Inak čo?" skočil mi do reči 

,,Zbijem ťa." povedala som mu 

,,To by si nespravila. Na to ma máš príliž rada." povedal 

,,Ak to nevymažeš tak áno." 

Will sa len začal smiať a foťák držal stále v rukách. už som to dlhšie nevydržala a hodila som po ňom mokrý uterák, ktorý som držala v rukách. 

,,Čo robíš?" pozrel na mňa 

,,Si idiot." povedala som mu a začala som si prečesávať vlasy 

,,Tak to odvolaj." sadol si na posteľ

,,Až ke´d ty vymažeš tú fotku." povedala som mu 

,,Nevymažem ju." 

,,Tak ja to neodvolám." 

,,Oľutuješ to." postavil sa z postele

,,Nebojím sa ťa." otočila som sa k nemu 

,,Mala by si sa." približoval sa ku mne

,,Will, prestaň." povedala som mu a ustúpila som pár krokov. 

Spravila som asi 4kroky vzad, keď som vrazila do skrine, ktorá ma zastavila. Will sa približoval ku mne a na jeho tváry bol vidno ten výťazoslávny výraz. Netrvalo dlho a stál oproti mne. Medzi nami bolo pár centimetrov miesto. Will očividne neváhal a prehodil ma cez plece. 

,,Daj ma doléé." začala som jačať a kopať nohami 

,,Až keď to odvoláš." 

,,A ak nie?" opýtala som sa ho 

Will to bral ako otázku na to, aby pokračoval. Dal ma na posteľ a začal ma štekliť. Bola som príšerne šteklivá a začala som jačať ešte viac. 

,,Prosííím, p-r-estááň." 

,,Odvoláš to?" nachvíľu prestal

Keď som neodpovedala, pokračoval a ja som sa zase začala smiať. 

,,Dobré. Odvolá-vam tooo." po chvíli som zo seba vydala

Will ma konečne prestal štekliť a ostal nado mnou. Ruky mal položené vedľa mojej hlavy aby na mňa nepadol. Až teraz som si všimla aké malô krásne oči. Videla som v nich toľko vecí, ktoré by ma nikdy nenapadli. Will ma po chvíli pobozkal. Náš bozk som prehĺbila a rukami som mu zašla do vlasov. Jemne som ho potiahla za končeky vlasov načo mierne zastonal.