Broken heart

13

Po tom ako som vybehla z chaty na cestu a začala som utekať a zastavila som sa až pri rozdvojke. Nevedela som ktorou cestou isť, keď som si spomenula na to ako sme prišli. Pozerala som von oknom a videla som vysoký dub na ktorom som si v rýchlosti všimla niečo vyrezané. Ako som tam stála všimla som si ten vysoký strom, tak som prišla k nemu a všimla som si vyrezane slová 'Navždy spolu'. Pri tom ma napadlo len jedno meno. Will. Chcela som ísť ďalej aby som bola čím skôr doma, no z diaľky som počula nejaké auto. Rýchlo som sa skovala do vysokej trávy ktorá bola kúsok odo mňa a čakala som.

Keď som už nepočula žiadne auto ani kroky pomaly som sa postavila a pozrela sa všade. Nikoho som si nevšimla a začala som bežat po ceste.

,,Konečne som pri ceste." zastavila som sa

Stmievalo sa a bola som ďaleko od domu. Boleli ma nohy a ťažko sa mi dýchalo. Chcela som to vzdať, padnúť na zem a nechať všetko tak, keď v tom sa mi pred očami vybavila rodina, to ako sme s Ronnie blbli na dovolenke a Willov úsmev pri prvom stretnutí. Vtedy som akoby nabrala druhý dych a rozhodla som sa nevzdať to. Musela som spraviť 3 veci.

1. Donútiť Ronnie odist z mesta

2. Nájst pomoc

3. Zachrániť Willa

Aj keď mi Will ublížil tým čo som sa dozvedela, časť mňa po ňom túžila a chcela ho zachrániť.

,,Prosím vás." oslovila som pána, ktorý stal par metrov odo mňa ,,Idete do centra mesta?" opýtala som sa ho, keď sa na mňa pozrel

,,Áno. Chcete zviesť?" milo sa ma opýtal

,,Bola by som vám nesmierne vďačná."

Po chvíli sa ten pán pozdravil s jedným chalanom a sadol si na miesto vodiča. Teda nebol to až taký pán. Mohol mat okolo 19 rokov. Mal krátke blonďavé vlasy a krásne modré oči ktoré mu ladili s vlasmi. Nasadla som k nemu, pripútala sa a modlila sa aby všetko dobre dopadlo.

,,Ak sa smiem opýtať, čo sa vám stalo?" prerušil ticho medzi nami.

,,Ou.." pozrela som na seba a bola som cela od blata a pod očami som mala kruhy. ,,Len ťažká noc." po chvíli som povedala

,,Chápem . Mimochodom som George." usmial sa na mňa a opäť sa venoval riadeniu

,,Alex." povedala som mu bez zaváhania ,,Ešte raz ďakujem, že ma zavezieš." pokračovala som

On sa len usmial a stále sa pozeral na cestu. Centrum bolo od nás ešte asi 20 minút no prialo mi to ako vešnosť. Nie žeby som sa v jeho blízkosti cítila zle, no chcela som byt už doma. Celú cestu sme sa rozprávali. Bol milí a priateľku nemal čo mi bolo čudné no po tom čo sa mi stalo s Willom sa o chalanov zaujímam minimum.

,,Tak sme tu." zastavil pred obchodným centrom

,,Ďakujem." vystúpila som z auta a rýchlo išla domov.

Našťastie náš dom bol odtiaľto necelých 10 minút cesty a tak som dobehla rýchlo.

,,Ronnie, si doma?" zakričala som keď som vošla dnu

,,Hej, že si sa aj ukázala a prečo neberieš mob---" zastavila sa keď ma videla

,,Nie je čas Ronnie. Musíš odísť." vybehla som do jej izby

,,Čo? Prečo?" prekvapene na mňa pozrela

Veci som jej rýchlo hádzala do kufra, ktorý som vytiahla z pod postele.

,,Nepýtaj sa a bal sa. Neskôr ti to vysvetlím." povedala som jej zatiaľ čo som ďalších par veci dala do kufra.

Ronnie ostala ticho, zobrala si menší kufor kde si dala veci z kúpelky, malovatká a iné veci. Keď už bola zbalená zišli sme dole aj s kuframi. Chcela som ju zobrať na letisko keď v tom ma zastavila jej otázka

,,Alex čo sa deje?"

,,Tak fajn. Som v nebezpečí a aj ty si. Musíš na pár dni odísť z mesta kým sa to upokojí." vysvetľovala som jej

,,ty nejdeš?" vzápätí sa opýtala

Len som pokrútila hlavou a skôr ako stihla niečo povedať, zastavila som ju ,,Budem v poriadku. Musím niečo vybaviť a potom sa ti ozvem." objala som ju

Konečne sme sa vybrali na letisko, kde ako obvykle bolo veľa ľudí. Kúpila som jej najbližší lístok do Londýna a počkala s ňou na lietadlo. Skôr ako odišla sme sa posledný krát rozlúčili pričom som sa snažila udržať slzy.

,,Dávaj si pozor." potichu som jej povedala

,,Aj ty a nedostaň sa do problémov." s mienim úškrnom mi povedala ,,Budeš  mi chýbať." po chvíli dodala

,,Aj ty mne." odtiahla som sa od nej aby stihla let.

Videla som ako sa odo mňa vzdiaľuje až kým nezmizla úplne. Chvíľu som tam ešte stála a rozmýšľala som či som urobila správne. Spomenula som si na body, ktoré som mala splniť, keď som si uvedomila že prvý je splnený a Ronnie je v bezpečí.

,,2.bod nájsť niekoho na pomoc." povedala som si pre seba

Ako vždy, nikoho som nemala koho by som poprosila. Nikoho z rodiny nemôžem kontaktovať pre ich bezpečie, no sama to nezvládnem. V tom ma napadol George z dneska. Snažila som si spomenúť kde býva. Vedela som že to spomínal no ja som rozmýšľala nad niečím iným. Vyšla som z letiska a išla som smerom do centra kde mi zastavil. Stála som na mieste kde stálo jeho auto, no nevedela som si spomenúť.

„Som krava!“ nadávala som sama sebe

Vedela, som, že nemám šancu ho nájsť v tomto meste. Nie teraz, keď už je tma. Chcela som ísť domov a vymyslieť nejaký plán.

„Alex! Počkaj.“ Počula som z diaľky keď som bola na ceste domov

Ostala som stáť na mieste a čakala som, kým príde ku mne. Moc som si priala aby to bol George, no vedela som, že nemám šancu.

„Heej, nečakal som ťa tu.“ Postavil sa vedľa mňa

„George! Chvalabohu, že ťa vidím.“ Objala som ho od šťastia

„Stalo sa niečo?“ Opýtal sa, keď mi rukou jemne prechádzal po chrbáte

„Vlastne áno.“ Odtiahla som sa od neho „Nejdeme radšej ku mne?“ po chvíli som sa ho opýtala

Nechcela som sa o tom baviť na ulici medzi ľuďmi, tak sme sa vybrali ku nám. Cesta nám netrvala dlho, čo bolo skvelé. Nechcela som strácať čas. Potrebovala som Willa dostať do bezpečia čím skôr. Bolo mi jedno, čo všetko riskujem, ako to dopadne, no musela som to spraviť.