Broken heart

22

,,Ja ... Ja nemôžem." odtiahľa som ho od seba 

,,V pohode." postavil sa 

,,Will, kam ideš?" povedala som naň ho, len čo som si sadla 

Will moju otázku ignoroval a odišiel z izby. Nevedela som čo mám robiť. Chcela som ísť za ním, no nešla som. Tak strašne som to chcela napraviť, no nič som nespravila. Len som ostala sedieť na posteli a dívala sa na stenu.

Postavila som sa z postele a išla som sa prezliecť. Obliekla som si bledo-modré rifle a ktomu čierne tričko. Budnu som hodila na posteľ a išla som do kúpeľne, kde som sa mierne namaľovala. Ako obvykle som si dala make-up a puder, čo sa Willovi nepáčilo no musí si zvyknúť. Skôr ako som vyšla z kúpeľne dala som si ešte linku a špirálu. 

Obliekla som si budnu a zišla som dole. Čakala som, že tam bude Will no nikde som ho nevidela. Tak som sa obula a išla som do mesta ako som predtým chcela. Navštívila som moje obľúbené obchody, kde sme spolu s Ronnie chodili skoro každý týždeň. Kúpila som si nejaké nové gate a pár tričiek, kým som sa rozhodla, že pôjdem do reštaurácie, kde chodíme vždy po škole. Sadla som si k "našemu" stolu a objednala som si ovocný čaj. Vonku bola zima a tak som bola rada, že sedím v teple. Počkala som, kým mi čašník doniesol čaj a zavolala som Willovi. pár krát to zazvonilo. Chcela som to zložiť, no v tom sa Will ozval: ,,Prosím?" 

,,Will, mrzí ma to ráno. Nechcela som---"

,,Alex, v poriadku. Ja sa nehnevám. Tvoje rozhodnutie akceptujem." skočil mi do reči 

,,Ďakujem." po chvíli som povedala ,,Máš moc práce?" vzápätí som sa ho opýtala

,,Teraz už žiadnu." odpovedal mi v telefóne

,,Neprišiel by si pre mňa? Bola som v meste." 

,,Jasné. Kde teraz si ?" 

,,Crustyho pizzeria." 

,,Okey o 10 minút som tam." povedal ,,Milujem ťa." dodal po chvíli 

,,Aj ja teba." povedala som a zrušila som hovori 

Mobil som si skovala do bundy a popíjala som čaj. Šálku som držala v rukách a rozmýšľala som nad tým, čo asi Ronnie robí a ako sa má. 'Čo ak jej niekto ublížil? Čo ak sa nebude chcieť vrátiť?' mnohé otázky mi vŕtali hlavou. Snažila som sa na to nemyslieť. Ronnie bude určite šťastná, keď pôjde späť domov. Len čo som na to pretala myslieť pozrela som sa na hodiny, na ktorých bolo 15:35. Ani som si neuvedomila, že už je toľko hodín. Pri čakaní na Willa, mi to prišlo ako večnosť no prešlo asi len 5minút. 

,,Ahoj. Môžem si prisadnúť?" počula som ako sa ozvalo oproti mne 

Skôr ako som odpovedala, všimla som si, že predo mnou stojí George. 

,,Ahoj, jasné. Čo ty tu robíš?" 

,,Som tu s chalanmi. A ty čo tak sama?" prekvapivo pozrel na mňa 

,,Čakám na Willa. Už by mal prísť." odpovedala som mu 

,,Nejdeš nachvíľu k nám." opýtal sa pochvíli a ukázal na ich stôl. 

Chvíľu som váhala, no nakoniec ma presvedčil. Georga predsa poznám a je milý, tak prečo nie? Zaplatila som teda čaj a išla som za ním. 

,,Chalani, toto je Alex." predstavil ma 

,,Ahooj." zborovo všetci pozdravili 

Len som sa na nich usmiala na znak pozdravu a sadla si vedľa Georga. George sa rozprával s chalanmi, zatiaľ čo ja som vedľa nich len sedela. Cítila som sa pri ňom inak. Akoby som nemala žiadne problémy. Najednu stranu mi bolo lúto, že som ho nespoznala skôr, no na druhú milujem Willa a to sa už nezmení.