Broken heart

15

Jediné čo som počul bolo ako Alex na mňa kričí: ,,Will, pozor!" Rýchlo som sa otočil a neudržal sa. Videl som ako Rayen drží v rukách zbraň a ja som vystrelil priamo naň ho. Netrvalo dlho a Alex sa rozbehla k nemu. 

,,Krváca! Will, on krváca musíme mu pomôcť." 

,,Alex musíme odísť." Prišiel som k nej 

,,Nemôžeme, Will, zavolaj pomoc." pozrela na mňa

Videl som, že sa bojí. Bola v strese a nevedela čo má robiť. Toto sa nemalo stať, nie pred ňou. 

,,Alex je neskoro. Musíme rýchlo odísť:" potiahol som ju preč

Alex pozerala raz na mňa a raz na Rayena. Nenávidel, som sa za to, že som mal zbraň v ruke. Za to, že som vystrelil. Videla to, čo sa nikdy nemalo stať. Bola zmäténá, tak som ju chytil za ruku a kráčal s ňou preč. Za nami išiel chalan, ktorý prišiel s ňou. 

Z pohľadu Alex 

 V momente ako som počula výstrel som sa rozbehla k Rayenovi, ktorý ležal nehybne na zemi. Bála som sa zavolať pomoc. Začala som hovoriť Willovi aby niečo urobil. Postupne sa okolo mňa nahromadila krv, ktorá tvorila obrovský červený kruh. 

,,Je neskoro, musíme ísť." povedal Will

Po jeho vete som sa nezmohla ani na slovo. Nedokázala som uveriť tomu, že predo mnou zomrel človek. Will ma chytil a spolu s Georgom sme vyšli von. Pred bránou stálo auto, do ktorého sme nastúpili. Ja som si sadla do zadu s Willom a George šoféroval. Celú cestu som bola ticho a triasla som sa. Snažila som sa to zakryť, no Will si to aj tak všimol. 

,,Alex si v poriadku?" jemne sa ma opýtal 

Len som mu prikývla. Chcela som sa od neho posunúť preč aby mi neublížil, no moje srdce hovorilo Nie. Po pár minútach som sa pozrela na Willa. Sedel vedľa mňa, celý čas sa díval von oknom. Málokedy sa na mňa pozrel a niečo povedal. Vedel, že by som mu neodpovedala. Jeho ruky boli položené na kolenách, ktoré sa mierne triasli. Kým som si položila hlavu na jeho rameno, očami som si ho premerala asi 3krát. Will cítil, že som sa o neho oprela a rukou mi dal vlasy za ucho. Jednou rukou som ho po chvíli objala. Potrebovala som vedieť, že je tu a neodíde. 

,,Alex, bolí to." potichu mi povedal 

Zdvihla som hlavu aby som si bola istá tým, čo som počula. Jeho ruka bola na hrudníku a zhlboka dýchal. Nechápala som, prečo to hovorí, tak som mu pomaly dala preč ruku, keď som si všimla, že je od krvi. 

,,Will, krvácaš. Musíme ísť do nemoc----"

,,Nie. Ideme ku mne domov." skočil mi do reči skôr než som dopovedala. 

,,Daj si dole budnu." povedala som mu 

,,Alex, čo chceš..."

,,Daj si ju dole." zopakovala som mu 

Will si ju konečne dal pomaly dole. Zo zadu som vytiahla lekárničku, z ktorej som vytiahla obväz, nožničky a ostatné veci.

,,George nezastavuj!" rázne som mu povedala 

,,Okey." nenamietal a pozeral raz do spetného zrkadla a raz na cestu.

Bola som nervózna. Toto sme sa učili len raz v škole a ja som nedávala pozor. Mierne som Willovi zdvihla tričko, aby som vedela ako to vypadá. Will si tričko nakoniec vyzliekol úplne a ja som ostala ako omámená. Jeho telo bolo dokonale vypracované. 

,,Nehýb sa." povedala som mu a priložila som mu kúsok látky na ranu a pritlačila som. 

Will mietne zastonal od bolesti, čo bolo jasné. No potrebovala som to spevniť. Nakoniec som zobrala obväz a okolo hrudníka som mu ho obmotala niekoľko krát. 

,,Kým prídeme do nemocnice, vydrží to." pozrela som naň ho

,,Do žiadnej nemocnice nejdem." povedal, len čo si obliekol tričko 

,,Will musíš tam ísť. Rayen ťa postrelil a keby ťa neobímem ani to nezistím." 

,,Povedal som, že ideme ku mne." naliehal 

,,Fajn." sadla som si a oprela som sa

,,George, zastav." po chvíli ticha so prehovorila

Očividne nechápal čo chcem urobiť, no radšej neprotestoval. Zastavil kúsok od cesty a ja som si sadla k nemu do predu. Will sa len na mňa pozeral čo robím a keď si všimol, že v predu ostanem, oprel sa a celú cestu bol ticho. Všimla som si, že pár krát na mňa pozrel či medzi mnou a Georgom niečo je, no bolo to márne. Celý čas som sa pozerala na cestu von oknom. 

,,Ktorá ulica?" opýtal sa George Willa po nekonečnej ceste 

,,Stockbridge."rázne mu odpovedal 

,,Alex a teba kam?" pozrel na mňa

,,Ona pôjde so mnou." Will stihol povedať skôr, než som prehovorila 

Pozrela som naň ho, čo tým sleduje. Celý čas bol na mňa odporný a nechce ísť ani do nemocnice, tak prečo by som mala ísť ja s ním? Ostala som radšej ticho a oprela sa. Priala som si, aby sme tam už boli, no cesta mala trvať ešte asi 10 minút. 

,,Tak sme tu." George konečne zastavil

Will vystúpil z auta a prišiel k predným dverám, ktoré mi otvoril. Skôr ako som vystúpila rozlúčila som sa s Georgom. 

,,Ešte raz ďakujem za pomoc, strašne rada som ťa spoznala." a dala som mu pusu na líce

,,Tak snáď sa ešte uvidíme." s úsmevom mi povedal

Willovi to očividne vadilo, pretože v jeho očiach sa objavila nervozita, hnev. Kým som kráčala k jeho domu, on stál na mieste a pozoroval kým George zahne. 

,,Najskôr povieš bez môjho vedomia, že idem s tebou a teraz ani neotvoríš?" povedala som po chvíli čakania. 

Will ako obvykle moju otázku ignoroval a konečne otvoril. Vošla som dnu, kde som ostala stáť medzi dvermi. Jeho dom bol luxusný. Všade bolo vidieť, že má drahé veci. Očami som prešla jeho dom asi 3krát, kým som sa pozrela zase na Willa, ktorý stál na schodoch. 

,,Tak ideš alebo tam budeš stáť?" 

Áno, to bol ten Will, ktorého poznám. Necitlivý. Radšej som sa bez slova vybrala rovno za ním do izby. Will stál chrbtom mne pri posteli. Nikdy by ma nenapadlo, prečo ma sem zavolal. 

,,A teraz ako čo? Vysvetlíš mi to všetko alebo budeš stále na mňa odporný?" ruky som si prekrížila na prsiach 

Len sa otočil a chvíľu stál na mieste, kým sa pohol ku mne. V tom momente sa moje srdce rozbúchalo. Môj tep sa zrýchlil a ruky sa mi začali mierne potiť. Nevedela som sa upokojiť. Čím viac bol pri mne, tým viac som bola nervózna. 

,,Nervózna alebo sa bojíš?" povedal, keď stál kúsok odo  mňa. 

,,Ani na jedno nemám dôvod." odpovedala som mu a mierne som sa usmiala 

,,Tak prečo sa ti trasú kolená?" pristúpil bližšie ku mne ,,Alex, no ták. Priťahujem ťa a nedokážeš to priznať." povedal keď bolo medzi nami len pár milimetrov. 

Nepovedala som mu na to nič. V podstate mal pravdu a nedokázala som to poprieť. Stáli sme tam oproti sebe a nič sme nehovorili. Bolo mi to až trápne a tak som konečne niečo povedala. 

,,Vysvetlíš mi ---" 

Nestihla som to dopovedať a Will ma pobozkal.